2. Duchovia a Ja

nahodna ANGIE72

Takže ako som už sľúbila, budem písať aj o duchoch. Mám k nim veľmi blízko nakoľko som s nimi vyrastala a žijem s nimi dodnes. Preto ak Vás táto téma bude zaujímať a už Ste zažili stretnutie s nejakým duchom, môžeme si o tom stretnutí spolu popísať… Nájdete tu príbehy o duchoch zo života, rady ako sa správať, keď príde k stretnutiu a čoho sa vyvarovať… Rady, prečo by Ste nemali kupovať staré domy či byty, pretože práve v nich je veľký predpoklad, že si kúpite nehnuteľnosť už s nejakým duchom, ktorý nemusí byť, ale aj môže byť priateľský a pod. … Budem sa tešiť na Vaše reakcie… 🙂

nahodnaUž Ste určite zažili či počuli, že Vám niekto povedal či popisoval stretnutie s duchom, alebo povedal: „Cítim, že je tu s nami duch … XY (napr.: mamy, otca, babky atď…) .” Objavili sa aj tvrdenia, že známy vedci či spisovatelia prišli na svoje vynálezy či preslávené literárne diela intuíciou, ktorá bola kanálom medzi svetom Našim a svetom či dimenziou duchov. Šepkali im duchovia … ale naskytá sa tu otázka … boli títo svetoznámy vedci či spisovatelia takými geniálnymi senzibilmi … a čím boli tí geniálny duchovia, ktorí dokázali našepkávať a tvoriť tak aktuálne moderné diela, texty či objavy, vynálezy … i napriek tomu, že boli už niekoľko storočí a možno i tisícročí starý…???

Viera v duchov

Viera v duchov je viera v existenciu samostatných, s telom viac menej trvalo spojených alebo vôbec nespojených, no niekedy sa materializujúcich bytostí zvaných duchovia, ktorí tvoria ríšu duchov. Viera v duchov je prastará a živá ešte aj v súčasnosti, pozri napr. špiritizmus, mediumizmus.

Pozri aj:

Video na úvod … čo všetko život prináša ,,,

Dôkazy, toho že okolo nás existujú duchovia … 🙂

HAUNTED BRITAIN (p1) Real Ghost Stories

Verte alebo neverte

Kostol vo Vatikáne

nahodnawicca8STRAŠIDLÁ, PRÍZNAKY A DUCHOVIA

Duchovia, prízraky a strašidlá sa zjavujú už tisícky rokov a vo všetkých kultúrach. Nájdeme o nich zmienky v náboženskej literatúre, napríklad v Biblii, v Koráne, v ezoterických a filozofických pojednaniach, vo spisoch učencov i vedcov zaoberajúcich sa výskumom paranormálnych javov; stretávame sa s nimi v bulvárnej tlači. Ľudia prisahajú, že videli návštevníkov z iných svetov, že s nimi hovorili, dotýkali sa ich, cítili ich; že ich títo návštevníci viedli či sa k ním chovali nepriateľsky a desili ich.

Navzdory tisícom blízkym stretnutiam nemáme žiadny hmatateľný vedecký či technický dôkaz o existencii uvedených javov. Ľudia, ktorí prežili spirituálny kontakt dôverného charakteru, sú si istí tým, čo videli a počuli. Duchovia a prízraky sa zjavujú pravdepodobne iba na základe istých väzieb k žijúcim ľuďom, ku konkrétnym domom, budovám, bojovým poliam a miestam, kde duch kedysi žil alebo zomrel. Takáto duchovná entita doteraz neprerušila svoje väzby s pozemskou rovinou.

Niektorý duchovia nevedia, ako prerušiť svoje pozemské väzby, iní si neuvedomujú, že zomreli, ďalší zase majú dojem, že ešte nedali do poriadku svoje pozemské záležitosti. Stručne povedané, duchovia pripútaní k zemi sú zmätení a nešťastní. Uviazli medzi dvoma svetmi. Strašidelní duchovia nie sú väčšinou zlí a mnohým z nich vlieva silu strach, s ktorým ich vnímame. Niektorí z nich sú plní hnevu, nenávisti a túžby po pomste, ale väčšinou sú to len stratené duše.

Rozlišujeme: prízraky sú zosnulí netelesní duchovia potulujúci sa medzi nami a hľadajúci svoju vlastnú realitu. Niektorí z nich nemôžu odísť, niektorí nechcú, iní zase nevedia ako odísť, mnohých z nich ťažia ich minulé skutky. Môžu sa zjaviť jednému človeku alebo niekoľkým ľuďom súčastne. Zdá sa, že takéto stretnutia sa najčastejšie prihodia psychicky vnímavým alebo poučeným ľuďom.

Prízraky sa môžu objaviť ako pevné, neostré, polo-priehľadné alebo strieborne biele entity. Niektoré prízraky hovoria alebo spievajú, vznášajú sa alebo chodia – záleží to na miere sústredenia ich energie. Sú také zjavenia spôsobené myšlienkovou projekciou pozorovateľa, predovšetkým keď má pozorovateľ mimoriadne vyvinutú schopnosť mimo zmyslového vnímania a telekinézy? Je naša predstavivosť či strach pre prízraky zdrojom sily? Zdá sa, že prízraky je možné rozdeliť do troch kategórií:

1. Pasívni: tiene, slabé, smutné, priesvitné

2. Nezbedné: prejavujú sa slovne alebo dokonca hlučne, majú kompaktný vzhľad – “Pozri sa na mňa, som tu!”

3. Zlomyseľné: hlasité, agresívne, bojovné, desivé, niekedy prejavujú i náznaky zúrivosti.

Väčšina takýchto netelesných entít sa prejavuje pod rúškom noci, obvykle okolo štvrtej hodiny rannej, ale boli zaznamenané tiež zjavenia za denného svetla. Objavujú sa vo snoch a samozrejme pri seansách. Inými slovami povedané, objavujú sa kedykoľvek sa im zachce.

Prízraky sa im môžu objaviť v snoch alebo v spánku, predovšetkým hypnotickom. Objavujú sa na počiatku fáze hlbokého spánku, alebo vo fáze prebúdzania. Obe snové fázy sa nazývajú snové halucinácie.

Počula som o prípadoch duchov zjavujúcich sa za niekoľko rokov po svojej prvej návšteve: vo výročný deň ich smrti, ak nastanú ťažkosti v rodine žijúcich príbuzných, alebo pokiaľ existovala silná väzba medzi zomrelým a žijúcim človekom.

Sú s nami, či sú už dobrí, zlí alebo neutrálni. Naviazali sme pravdepodobne viacej stykov s netelesnými entitami, ako si uvedomujeme.

nahodnawicca8Poltergeist

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Prejsť na: navigácia, hľadanie

Slovo poltergeist (vyslovuj poltrgajst) je nemeckého pôvodu (v preklade búchajúci, hlučný duch) a označuje nevysvetlený jav, pri ktorom sa v ľudských obydliach bez jasnej príčiny ozývajú nevysvetlitelné zvuky a často dochádza i k pohybu predmetov ako presúvanie nábytku, rozbíjanie riadu apod. Súčasná veda tento fenomén neuznáva a preto sa radí skôr do oblasti psychotroniky.

Zvyčajné prejavy [upraviť]

Popisované a zaznamenané prejavy poltergeistov sú velmi rôznorodé. Vo väčšine prípadov je prejav poltergeistov údajne spojený so zvukmi, ktoré sa bez jasnej príčiny ozývajú v napadnutom byte alebo dome. Často ide o klopanie, niekedy i o silné údery a búchanie ozývajúce sa z najrôznejších miest v byte. Väčšina uvedených javov sa podarí vysvetliť nejakým prirodzeným spôsobom, napríklad rezonanciou zo susedných objektov, podzemné odstrely v blízkosti budovy (napr. stavba metra). Napriek tomu však zostáva určité percento hlásení, ktoré sa bezo zvyšku vysvetliť nepodarilo.

V menšom počte prípadov je potom prejav poltergeista spojený s fyzickým pohybom predmetov. Niekedy údajne dochádza k vlastnému pohybu bez priameho svedectva osôb – napríklad majiteľ bytu nachádza po návrate z práce presunutý alebo prevrátený nábytok, vo vedľajšej miestnosti je počuť treskot rozbitého skla a po príchode do miestnosti nájde majiteľ bytu bez jasnej príčiny rozbitú vázu, luster atp.

Sú však zaznamenané i očité svedectvá nevysvetlitelných pohybov predmetov, keď svedkovia oznamujú samovoľné pády predmetov z poličiek alebo kozubových ríms, ale naviac i prípady, keď akási neznáma sila hádže veci po byte, dochádza k vytrhnutiu elektrického vedenia a iné. Zostáva pochopiteľne otázkou, nakoľko sú zmienené svedectvá vierohodné.

Pomerne časté sú i hlásenia o anomálnom správaní elektrických spotrebičov. Údajne často dochádza k nevysvetlitelným poruchám, ktoré samé bez opravy miznú. Zo spotrebičov (napr. žehlička) vychádzajú plamene a následne privolaný opravár nenachádza žiadnu chybu. Existujú pritom i hlásenia javov, pri ktorých došlo k priamemu fyzickému poškodeniu zdravia človeka – úrazu.

Charakteristika a pokusy o vysvetlenie [upraviť]

Spoločným rysom všetkých hlásených výskytov poltergeistov je skutočnosť, že jav sa vykytuje celkom spontánne a v žiadnom zo zaznamenaných prípadov údajne nikdy nebol nájdený úmyselný pôvodca javu. Sú teda vylúčené také javy ako preklatie alebo praktiky voodoo, keď sme ochotní ich existenciu pripustiť.

Ďalším zvyčajným spoločným znakom veľkej väčšiny hlásených pozorovaní je fakt, že sa v danej lokalite vyskytuje človek v puberte. Preto sú prípady poltergeistov prakticky vždy spájané priamo s určitou osobou a nie miestom, v ktorom k nim dochádza. Niekoľkokrát bol zaznamenaný prípad, kde sa postihnutá rodina presťahovala do iného mesta a prejavy poltergeistov ju sprevádzali aj v novom domove. Naopak zmienené prejavy samovoľne zmizli po uplynutí určitého času, ktorý býva spájaný s dosiahnutím dospelosti postihnutej osoby.

V oblasti psychotroniky je preto najčastejším akceptovaným vysvetlením poltegeistov existencia doteraz neznámej paranormálnej sily, ktorá sa uvoľňuje v spojení s bolesťou, nepriateľstvom a hnevom a navonok sa prejavuje vyššie opísanými úkazmi. V období puberty je mladý človek najviac náchylný k extrémnemu prejavu a jeho duševny vývoj prechádza veľmi závažným obdobím. Preto je údajne jav poltergeistov často viazaný na pubertiakov a ich psychické prejavy v období dospievania.

Pochopiteľne je treba vziať do úvahy možnosť, že mnoho svedectiev o výskyte a prejavoch poltergeistov je zapríčinené chorobnou snahou o vlastné zviditeľnenie alebo je dôsledkom psychickej poruchy a uvedené javy sú iba halucinácia.

Zlý, resp. podľa prekladu hlučný duch. Z času na čas ho zaznamenajú na rôznych miestach sveta. Moderná veda tento fenomén neuznáva a ponúka viaceré racionálne vysvetlenia pre veci, ktoré sa na prvý pohľad nedajú rozumne odôvodniť. Ale skúste vysvetliť ľuďom, ktorým zrazu v dome lietajú hrnce, padajú tehly, posúva sa nábytok, ozývajú sa hrôzostrašné zvuky, z ničoho nič sa v izbách objavujú kaluže vody a ich domáce zvieratá sa ježia a vrčia od hrôzy, že všetko je OKI, len vám niečo rachotí v potrubí a vy ste po rozvode rodičov tak trochu šiši. Poltergeist si totiž väčšinou vyberá deti a mladých ľudí, prevažne ženského pohlavia. Hypotézy a teórie: Keďže seriózna veda sa termínom poltergeist odmieta zaoberať, v hlásených prípadoch sa snaží všetko hodiť na predstavivosť či paranoju postihnutých, elektromagnetické anomálie a prievan, a niektorí jej predstavitelia sú ochotní pripustiť maximálne pôsobenie psychokinézy, veľa teórií, o ktorých by sa dalo zaujímavo rozprávať, tu niet. Takmer jediná teória: Parapsychológovia a nadšenci skúmajúci iracionálne javy sa zhodujú na tom, že poltergeist je „duch“, ergo istá forma energie, ktorá spôsobuje organizované psychické poruchy v prítomnosti určitých vnímavých ľudí. Využíva ich telo a ich energiu na to, aby hýbala predmetmi, vydávala rôzne zvuky, pachy, vypínala a zapínala elektrospotrebiče. Robí tak bez vedomia a nezávisle od vôle svojej „obete“.

wicca8tsCPRÍBEHY ĽUDÍ …

Život 25 / 1996 str. 24

Panvica

Príbeh, ktorý Vám teraz priblížim, sa stal dva roky po vojne, keď som sa učil u súkromníka za zámočníka.
Bol koniec júla a majster ma poslal do grófskeho kaštieľa opraviť zámku na dverách pivnice. Privítala ma staručká, vari osemdesiatročná pani. Odviedla ma do pivnice, kde zapálila petrolejku. Keď odišla, rozhliadal som sa navôkol. Pivnica bola akoby vytesaná v skale s vysokou klenbou strácajúcou sa v tme. Naproti dverám sa nachádzalo otvorené ohnisko obložené skalami. V kúte pri ohnisku ležala na zemi veľká medená panvica so zelenou panvicou.
„Tá by bola dobrá pre mamu na vyprážanie rezňov a šišiek,“ pomyslel som si a položil som ju na kameň pri ohnisku. Potom som sa pustil do práce. O niekoľko minút už zámka bezchybne fungovala. Práve som si balil náradie do tašky, keď dolu schodmi schádzal niekto obutý v drevákoch do pivnice. Nikoho som však nevidel. Potom sa na moje veľké prekvapenie dokorán otvorené dvere zatvorili a opäť bolo počuť tie isté kroky, ktoré postupne zanikali v chodbe. Vyľakaný som cúval k stene. Zároveň som ale do niečoho zakopol a spadol chrbtom na kopu piesku, z ktorého trčali drobné stonky petržlenu. Keď som sa pozviechal, vybehol som z pivnice ako vystrelený, nechal som tam aj tašku s náradím.
Vrátil som sa po ňu so starou paňou. Kým ona kontrolovala odvedenú prácu, zbadal som, že panvica leží na piesku. Presne tam, kde som predtým ležal ja. Nijako mi však nešlo do hlavy, ako sa tam dostala. Vtedy sa stará pani usmiala a povedala: „To pán Gustaf špásovat. Berte doma, mne nepotrebovat,“ a strkala mi panvicu do rúk.
Ani neviem, či som sa za ňu poďakoval. Bol som rád, že už opúšťam to strašidelné miesto. Doma som panvicu zavesil v drevárni na skobu, no večer som ju našiel na zemi. Nechápal som, kto ju zhodil, veď celý deň nebol nik doma. Zavesil som ju opäť na to isté miesto, no ráno, keď som si bral z drevárne bicykel, bola opäť dolu. Znova som ju zavesil a odišiel som do práce. Večer a nasledujúce ráno sa všetko zopakovalo. Tentoraz som ju už nechal ležať na zemi. Asi o týždeň, keď som ju vyčistil šmirgľom namočenom v oleji a dôkladne umyl v horúcej vode so sódou, natešený som ju doniesol do kuchyne mame. Bola krásna, ako nová. Mama ju zavesila na klinec nad sporák.
V noci nás zobudilo silné buchnutie sprevádzané rachotom. Keď sme prišli do kuchyne, naskytol sa nám neutešený pohľad. Všetko, čo večer ostalo na sporáku, ležalo aj s panvicou okolo neho. Najhoršie však bolo, že niečo nám úplne prelomilo platňu sporáka. Nahnevaná mama vzala panvicu a vyhodila ju na dvor. Ja som ju však neodniesol do smetí, ale ráno zavesil v drevárni. Večer opäť ležala na zemi.
Odtiaľ som ju preniesol bez mamkinho vedomia do kuchynského kúta a položil za sporák. Pred Vianocami som ju vytiahol a mama na nej vyprážala kapra. Panvica nám odvtedy slúžila dlhé roky a teraz ju má sestra. No tak, ako mama, aj sestra ju vždy necháva ležať na zemi, nikdy ju nevešia na stenu.
Pri istej príležitosti som sa dozvedel, že pán Gustáv bol grófov komorník a veľký čudák. V pivnici kaštieľa usporadúval špiritistické seansy a chodil iba v drevákoch. Po príchode osloboditeľských vojsk sa tento Rakúšan v pivnici obesil.
Žeby jeho ducha trápil skutok, ktorý vykonal, a preto nezniesol, aby niekto vešal na skobu čo len tú panvicu?

Príbeh návštevníka web stránky

Zážitok s „druhou stranou“

Mal som asi osemnásť rokov a s kamarátom sme sa dohodli, že si „zafrajeríme“ a o polnoci pôjdeme na cintorín. Vybrali sme si Ondrejský cintorín v Bratislave. Kto ho pozná vie, aký plot sa tam nachádza. Svižne sme ho preskočili a ako veľký hrdinovia sme sa po ňom prechádzali až …
Zrazu sme zbadali postavu, stavbou tela podobná žene a akoby zahalenú. Postava nás kývaním ruky volala k sebe. Už vtedy som začal mať strach, ale išli sme bližšie k postave. A vtedy som to uvidel. Ta postava stála v strede troch hrobov. To ešte nič neznamenalo, ale keď sme podišli bližšie zbadali sme, že stredný hrob je už zasypaný, ale tie dva sú čerstvo vykopané. Postava nás stále volala k sebe. Keď sme ako zhypnotizovaní išli k nej, tak postava sa zrazu stratila a z miesta, kde pred okamžikom stála záhadná postava vyskočila čierna mačka a my sme videli už len tie dva vykopané hroby. Myslím, že taký strach, aký sme mali, si vie málokto predstaviť. Ten plot, čo som spomínal na začiatku, som preskočil ani neviem ako, aj keď je dosť vysoký.
Po opustení cintorína sme si s kamarátom vymenili dojmy. Spočiatku dosť opatrne, lebo sme sa vzájomne báli, že jeden druhého vysmejeme. Nakoniec sme sa zistili, že obaja sme prežili rovnaký zážitok a nebola to žiadna halucinácia.
Čo to znamenie volajúce nás znamenalo, som dodnes nepochopil, ale už viem že rušiť mŕtvych nikdy viac nebudem.

Život 20 / 1997 str. 34

Krívajúci

Pred rokom a pol som sa spolu s dvoma kamarátkami vracala v noci domov. V tom čase som bývala na dedine. Boli asi tri hodiny po polnoci, svietil mesiac aj pouličné lampy. Zrazu sme zbadali oproti nám kráčať krívajúcu postavu v čiernom širokom klobúku, v čiernom plášti, hrozne bledú v tvári. V ruke držala paličku. Už na prvý pohľad bolo vidieť, že je to starý človek, ale nie našinec, lebo v dedine sme poznali z videnia všetkých starších ľudí. Muž prešiel popri nás, no keď sme sa za ním otočili, ihneď kamsi zmizol. Ani čoby sa bol pod zem prepadol. Zmocnil sa nás strach, ktorý neviem ani opísať. Keď som sa so zážitkom zdôverila starej mame, povedala mi, že blízko toho miesta, kde sme muža stretli, je pochovaný gróf s manželkou. Podľa toho, ako som ho opísala, všetko nasvedčuje tomu, že to bol on. Nie sme však jediné, čo sme ho v tých miestach videli. Podobné skúsenosti majú aj iní ľudia z dediny. Jej názov je Uhorská Ves a nachádza sa niekoľko kilometrov od Liptovského Mikuláša.

Bosorka 1 / 1995

Vyčkal som si ducha

Za našou dedinou je jedno miesto, o ktorom ľudia, najmä tí starší, vravia, že tam zvykne za jasných mesačných nocí strašiť. A hneď jedným dychom dodávajú, že sa na malom, priestranstve pod kopcom ukazuje duch. Nedalo mi to a vypytoval som sa viac. Nešlo mi totiž do hlavy, prečo by sa mal akýsi prízrak zjavovať práve na tom odľahlom mieste, ďaleko od cesty. To som už mal v hlave plán – pôjdem si niekedy zmienené čudo vystriehnuť, nech viem, ako vyzerá. Vždy som mal bujnú fantáziu a všakovaké čudesnosti ma veľmi lákali. Naveľa sa mi podarilo zistiť, čo je v pozadí. Vraj kedysi v minulom storočí chodil za vychýrenou krásavicou z našej dediny horársky adjunkt – praktikant z grófskych lesov a jednému tunajšiemu gazdovi, ktorý veľmi túžil sa s dievčaťom oženiť, to strašne klalo oči. A tak si vymyslel hrozný plán, ako sa nebezpečného soka v láske zbaviť.
Vtedy bývalo v okolitých horách veľa vlkov. Počas tuhých zím sa púšťali až k okrajovým domom v dedine a márnili gazdom ovce a jalovinu. Tento gazda si so svojimi paholkami jednej zimnej noci praktikanta vystriehol na mieste, o ktorom je tu reč a po krátkom zápase sa im ho podarilo premôcť a tuho poviazať. Potom ho takto poviazaného nechali ležať na zemi, dúfajúc, že vlci už urobia špinavú robotu za nich. A neprepočítali sa, pretože o pár dní, keď sa už po nešťastnom mládencovi zháňali, našli jeho zvyšky celkom ohlodané. Podozrievali kde koho, medziiným aj gazdu. No dokázať mu nevedeli nič, a tak všetko upadlo po čase do skoro legendárnej podoby. Vrah mladého horára však na smrteľnej posteli všetko vypovedal, až potom sa dostala celá pravda na svetlo.
Keď som už vedel všetko, čo som chcel, vybral som sa v jednu skoro jesennú noc na tie miesta. Pod rozložitou lieskou, odkiaľ som mal dobrý výhľad, som sa pohodlne usalašil a čakal. Nič sa však neudialo. Potom ma zavalili starosti so ženením a opaterou chorých rodičov, takže všetko muselo ísť nabok. Prešlo pár rokov a ja som si zrazu spomenul. Tiež bola jeseň a mesiac v splne. Lieska o niečo zmohutnela. Keď som si pod ňu sadol, premkol ma akýsi zvláštny pocit, že tentokrát som cestu nemeral zbytočne. Nedočkavo som pozeral na hodinky. Práve ukazovali štvrť na jednu aj päť minút, keď ma zmysly prinútili pootočiť hlavu smerom k jarku. Vtedy som ho uvidel. Vysoká postava sa odrážala na tmavom pozadí a hoci tiež tmavá, mala okolo obrysov “tela” čudnú slabú žiaru. Kráčala veľmi meravo, ruky neprirodzene vykrútené za chrbtom. Prízrak obišiel čistinku a druhou stranou kráčal smerom ku mne. Napätie už bolo neznesiteľné, musel som vyskočiť na nohy a upaľovať domov, do bezpečia. Zaspávalo sa mi ťažko. V noci sa mi snívalo s vysokým mužom, ktorý sa nakláňa nad moje lôžko. Prebudil som sa spotený a zmätený. Po ďalšie dve noci sa všetko opakovalo. Až potom mi neznámy dal pokoj. Dúfam, že navždy. Inak, celkom mi prešla chuť ešte niekedy ísť striehnuť na duchov. Jedna skúsenosť celkom stačila.

Slovenka

Prípad najstrašnejšej noci

Píšem namiesto svojej babičky. Táto príhoda sa jej stala pred štyridsiatimi rokmi. V tom čase bývala sama doma iba s dvoma malými deťmi, lebo starý otec cestoval ako murár za prácou. Raz večer ju veľmi rozbolel zub. Bolesť bola taká veľká, že jej nedala zaspať. Všade dookola vládlo hrobové ticho, lebo ich dom stál ďalej od dediny. Nočné ticho zrazu prerušil hlasný štekot domáceho psa vlčiaka. Stará mama si pomyslela, že sa k nim chcú vlámať zlodeji. Vstala z postele, odhrnula záclonu a pozrela sa von oknom. Vlčiak zúrivo pobehával po dvore a na chvíľočku sa tam zjavila akási nezreteľná biela postava. Zapálila svetlo, zobudila staršiu dcéru a obe čakali, čo sa bude diať. Zrazu pes prestal štekať a niekto zvonku otváral dvere do domu. Dvere boli pritom zamknuté na dva západy. Vtom sa začala hýbať kľučka na dverách do izby. Prečo divý vlčiak z ničoho nič prestal štekať? Starej mame prebehli po chrbte zimomriavky, schúlila sa aj s dcérou pod perinu. Vtom sa dvere otvorili – a nikto v nich nestál. Nato začali v izbe vŕzgať parkety, akoby dnu chodil niekto neviditeľný. Stará mama však nikoho nevidela, jasne počula len kroky. Keď kroky neustávali, babka sa odvážila vstať, vzala ruženec a svätenú vadu a pokropila ňou izbu. Vzápätí sa kroky premenili na skoky a potom na dupol. Babka pozrela na hodiny – bolo dvadsať minút po polnoci. Zvuky však prestali až nadránom. Obe – stará mama aj dievča – videli, ako sa kľučka znovu pohybuje, dvere vŕzgajú, až sa napokon pomaličky zatvorili. Moja babka si dodnes túto príhodu nevie nijako vysvetliť. Vraví, že to bola najstrašnejšia noc, akú kedy prežila.

Slovenka

Neviditeľný v kresle

Pred desiatimi rokmi som ešte býval v rodičovskom dome. Bola to stará stavba plná zákutí, slúžkovských komôrok a prístavkov. Mama sa zubami-nechtami bránila prestavbe, ale aj najmenšej zmene, lipla na ošarpanom cimburí a staromódnom klopadle. V zime bolo umenie vykúriť v takej barabizni s vysokými stropmi aspoň dve-tri izby a aj v lete sme sa občas triasli. Srdcom nášho tak trochu “usherovského” domu bola obrovská hala s kozubom. Mali sme tam knižnicu, televízor, ba i jedálenský kút. Práve tam som sa utiahol jedného dňa hneď po návrate z práce. Bol som uťahaný, a tak som sa tešil, ako zapadnem do pohodlného ušiaka, urobím si pohodlie a budem pozerať televíziu. Inokedy som zostával vo firme do večera, ale dnes som sa necítil najlepšie, a tak som sa trochu “ulial”. Pohodlne som sa usalašil a siahol po ovládači. Zrazu ma zamrazilo. Stiahol som zvuk a nastražil uši. Ten zvuk bol taký neočakávaný, že som sa strhol a srdce sa mi roztancovalo ako bláznivé. Neodvážil som sa pozrieť smerom, kde stálo otcovo staré kreslo. Po jeho smrti bolo pre nás akýmsi tabu. Viete si predstaviť, ako som sa cítil, keď som začul známe praskanie dreveného rámu, znelo to, akoby si doň ktosi sťažka sadol…
Pocítil som, ako sa mi zježili vlasy a naskočila husia koža. Mojou jedinou myšlienkou bolo ujsť. Vyskočil som a ako zmyslov zbavený bežal cez veľkú halu… Vtom sa stalo čosi neuveriteľné – priamo predo mnou sa zosypal z knižnej police celý rad ťažkých, starostlivo poukladaných kníh, akoby ich bola zhodila neviditeľná ruka. Bol to iba prelud? Vtom mi v ušiach zaznelo moje meno, vyslovené šepotavým, nástojčivým hlasom. Zajačal som od strachu a letel chodbou von. Po ceste som stratil jednu papuču. Zbehol som po rozheganých kamenných schodoch, zabuchol ťažké vchodové dvere a oprel sa o ne. Tam ma našla mama, ktorá sa vracala z návštevy u známych. Na moje veľké prekvapenie ma nepoľutovala, len sa pousmiala. V župane a jednej papuči, s rozježenými vlasmi a vyjašeným výrazom v tvári som vyzeral dosť komicky…
V kuchyni uvarila čaj, mlčala, ale videl som na nej, že sa mi odhodláva niečo povedať. Šlo jej to ťažko, pomáhala si gestami, náznakmi, veľmi sa snažila, aby som ju pochopil… A tak už tuším, prečo sa nechce presťahovať, prečo tak úzkostlivo dbá na to, by všetko zostalo tak, ako keď žil otec. Verí, že z nášho domu nikdy neodišiel. Žije tu s nami a ona ho denne vída o určitej hodine na jeho obľúbenom mieste, v starom kresle s drevenými opierkami. Tak vládze žiť ďalej, inak by tu nemala prečo byť.

Život 28 / 1995 str. 31

Tri minúty po polnoci

Konečne som sa, vážená pani redaktorka, odhodlala napísať do rubriky Neuveriteľné. Pohnútkou je príhoda, ktorá sa stala mne a mojej rodine na krásnej dovolenke v šesťdesiatych rokoch na brehoch Balatonu. Zoznámili sme sa so skupinkou architektov a historikov z Prahy a Varšavy, ktorí v kláštore v Tihanyi robili prieskum zameraný na kultúru desiateho a jedenásteho storočia po Kristovi. Spoločnosť týchto ľudí nám bola o to vzácnejšia, že popri vedeckých úvahách im nechýbal zmysel pre humor. S radosťou sme preto prijali ich pozvanie do kláštora. Že tam bolo nádherne, vari ani nemusím zdôrazňovať. Čas v milej spoločnosti utekal ako voda a ani sme sa nenazdali, prišla polnoc. Vtedy sme sa s priateľmi rozlúčili so želaním skorého videnia a vyšli sme von kláštornou bránou. Vtom sa ozval v nočnom tichu šelest pneumatík nádhernej čiernej limuzíny s čiernym vodičom za volantom, ktorý nám naznačil, aby sme nastúpili. Hneď nato sa limuzína rozbehla po hlavnej ceste. Viem určite, že vodičovi som vôbec nestihla udať cieľ našej cesty, no auto zastalo na rázcestí k našej chatke, kde sme z neho vystúpili. V tej chvíli vodič aj s limuzínou zmizol, ani čoby sa prepadli pod zem. Hodinky ukazovali tri minúty po polnoci. Všetko, čo sa udialo, bolo pre nás nepochopiteľné a neuveriteľné.
Ďalšie prekvapenie sme však zažili aj vtedy, keď sme o našom zážitku rozprávali našim priateľom z kláštora. Jeden z nich, pán profesor, totiž tvrdil, že keď sme z kláštora odchádzali, jeho bezchybne idúce hodinky ukazovali čas tri minúty po polnoci!

Život 47 / 1997 str.34

Rituál

Rubriku s neuveriteľnými príhodami čítam pravidelne. Hoci jej náplňou sú spontánne javy, posielam Vám, Vierka, príbeh, ktorý sa stal takpovediac na vyžiadanie. Pre vašu osobnú informáciu uvádzam mená oboch manželov, ktorým sa stal, no ak ho uverejníte, ich mená zmeňte. Ja sa takzvanými hraničnými javmi, o ktorých som prvé teoretické poznatky získal z knihy Břetislava Kafku Experimentálna psychológia, zaoberám už vyše štyridsať rokov.
V júli 1955, keď som v uvedenej oblasti poznania už nebol nováčikom, trávili sme aj s manželkou dovolenku v chate spoločne s dvojicou mladých vysokoškolsky vzdelaných výtvarníkov, manželmi Adolfom a Evou. Práve vtedy som čítal český preklad knihy tibetského autora s názvom Lama pateré moudrosti. Dej sa odohrával v Tibete a javy, ktoré u nás ešte vždy považujeme za neuveriteľné, sa na mnohých miestach tejto knihy opisovali ako samozrejmé. O obsahu knihy som príležitostne debatoval aj s Evou a Adolfom. Na moje prekvapenie povedali, že rôznym tajomným záležitostiam veria, pretože sami jednu zažili.
Ešte ako slobodní si v lete urobili dlhšiu dovolenku, počas ktorej trampovali v horách. Istý čas pobudli aj na Počúvadle, kde sa im stala nemilá vec. Eva stratila misku z ešusu s vyrytými iniciálkami svojho mena. Neskôr v dovolenke pokračovali vo Vysokých Tatrách, kde boli ubytovaní v horárni. Stretávali sa s lesníkmi a spriatelili sa s nimi. Tí Adolfa, vášnivého poľovníka, dokonca pozvali aj na lov. Pri večerných debatách sa reč zvrtla aj na stretnutia s horským duchom. Lesníci tvrdili, že tieto stretnutia vedia vyvolať. Adolf a Eva oponovali, že také čosi nie je možné. Horári s úmyslom presvedčiť ich o pravdivosti tvrdenia pozvali mladý pár na postriežku. Vybrali sa na ňu na neďalekú lesnú čistinku, kde lesníci začali rituálom vzývať horského ducha, aby prišiel k nim. Netrvalo dlho a prítomní v bezprostrednej blízkosti začuli opakované jelenie ručanie. Vzápätí Adolfovi a Eve povedali, že horský duch takto oznámil svoj príchod, a teda nech si oni dvaja želajú niečo, čo chcú, aby sa im splnilo. Vtedy Eva vyslovila toto želanie: „Chcem mať opäť svoju misku z ešusu, ktorú som stratila na Počúvadle.“
Len čo dopovedala, spadlo niečo pri jej nohách do trávy. Keď predmet zdvihla, od prekvapenia nebola schopná slova. V rukách držala ešus, na ktorom neskôr už pri svetle všetci uvideli vyryté iniciálky jej mena.
Keď nám Adolf a Eva príhodu dorozprávali, podišla Eva k stolu, zobrala z neho misku a podala mi ju so slovami: „Pozri sa, to je tá, o ktorej sme ti rozprávali.“

Život 8 / 1996 str. 25

Obláčik

Takmer všetok voľný čas trávime u babičky na dedine. Náš trojročný syn k nej chodí veľmi rád. Synček je miláčik rodiny, bystrý a šikovný. Ľahšie však možno ustrážiť vrece bĺch než jeho. V ten deň som sa s nim hrala na dvore. Zrazu na mňa zavolala zo záhrady dcérka a ukazovala mi velikánsku uhorku, ktorá sa nám urodila. Tá chvíľa malému stačila, aby sa rozbehol do šopy, vzal sekeru, celou silou sa ňou rozohnal, zatiaľ čo ľavou rukou pridŕžal na nátoni drievko. Keď som videla prudko dopadajúcu sekeru, v tej chvíli sa pre mňa zastavil čas. Nebola som schopná pohybu, desila ma predstava toho, čo sa stane.
A potom som to zbadala. Malý obláčik či paru, stojacu vo výške synových pliec. Rozbehla som sa k malému síce plná strachu, no zároveň som jasne cítila nezameniteľnú otcovu vôňu. Pamätám si ju dokonale, hoci zomrel už pred dvanástimi rokmi. Po chvíli obláčik začal stúpať dohora, až sa úplne stratil v drevených trámoch povaly. Na pníku nebola ani len kvapka krvi, ba aj na synčekových štyroch prstoch ostali iba náznaky tenkých prúžkov od ostria. V tom momente nevýslovného šťastia, že sa mu vlastne nič nestalo, som si spomenula na otcove slová, ktoré vyslovil pred smrťou. Že on bude stáť pri nás vždy vtedy, keď to budeme najväčšmi potrebovať. Svoj sľub dodržal.

Život 49 / 1997 str. 34

Tieň

Roku 1956 sa v našom činžiaku obesil sused. Na krik jeho ženy som k obesencovi pribehla ako prvá, po mne ďalší sused, ktorý ho odrezal, odniesol do izby na koberec a dával mu umelé dýchanie. Žena postihnutého medzitým volala lekára. V izbe bol nesmierny zápach, no až po príchode lekára, ktorý konštatoval smrť, sme zistili prečo. Obesený totiž v agónii urobil veľkú potrebu do nohavíc. Keď som odchádzala z bytu, prehodila som nad ním:
„Ožran hnusný, málo sa vari chuderky ženy natýral za života, že ju ešte aj teraz po smrti týra tým, že mu musí umyť zadok?“ a špičkou nohy som sa nepatrne dotkla mŕtveho.
Večer som odišla na oslavu narodenín ku kamarátke. Na obesenca som si spomenula až o pol jednej v noci, keď som sa vracala domov. Na schodoch k druhému poschodiu, kde samovrah býval, som pocítila nepríjemne chladný vzduch, hoci bola teplá letná noc. Rýchlo som vybehla o poschodie vyššie a zamkla za sebou dvere na svojom byte. Keďže som už vtedy bola rozvedená, vedľajšia manželská posteľ bola prázdna. Zrazu som začula, ako sa potichu otvárajú dvere do spálne a nejaký tieň obišiel postele. Keď pristúpil ku mne, chytil ma za vlasy a ťahal za sebou. Vo vlasoch som cítila strašne studenú ruku. V polohe krížom cez postele mi pritisol hlavu na peľasť a tlačil ma do zátylia tak, že som sa začala dusiť. Prebrala som sa, až keď hodiny odbíjali jednu po polnoci. Zážitok ma vyplašil natoľko, že som skončila u psychiatra, ktorý však na mojom duševnom zdraví nezistil poruchu. No to, s čím som sa mu zdôverila, vysvetliť nevedel.

Život 37 / 1999 str. 50

Luster a hlava

Mala som vysoko rizikové tehotenstvo, a preto som prosila Pannu Máriu, aby zachránila moje dieťa. Keď sa mi narodila zdravá dcérka, bola som s ňou na oddelení roomingu. Pred obedom som ju nachovala, dokŕmila malou lyžičkou čaju, uložila do postieľky a spokojne som odišla do jedálne pozhovárať sa s ostatnými mamičkami. V ten deň mi však obed vôbec nechutil, jedla som sa ani nedotkla a z nepochopiteľného popudu som sa hneď vrátila na izbu. To dcérke zachránilo život, lebo sa práve začínala dusiť. Po príchode domov dostala pruh, takže som ju celé dni kolísala, nesmela totiž plakať. Jednej noci sa stalo niečo hrozné. V kuchyni spadol s veľkým rachotom darovaný ťažký luster. Cez deň býval kočík umiestnený práve pod ním. Opäť však zasiahla božia milosť a dcérka nezomrela.

Duch
Prvý živý sen som mala asi pred desiatimi rokmi. Spala som vtedy u sestry. Zrazu som pocítila, že ma niekto zobúdza ľahkým klopkaním na plece. Keď som otvorila oči, zbadala som sivé nohavice. Naľakane som sa posadila a s vytreštenými očami pozerala na mladého muža v čiernom roláku s plavými vlasmi. Skríkla som : „Je tu nejaký chlap !“
Na zvuk môjho hlasu sa mi rozplynul pred očami. Približne o osem rokov neskôr sa zjavil v mojom byte ten istý duch. Tentoraz ma v spánku udrel rukou po hlave. Otvorila som oči a s hrôzou hľadela do tváre znetvorenej úškľabkom. Myslela som si, že vidím samého diabla. Po chvíli som zistila, že hlave chýbalo telo. Chcel mi niečo povedať, no ako som zvrieskla, hlava sa pohla k stene a pomaly ňou prešla. Keďže priam strašne som sa desila nadchádzajúcej noci, v ruke som na posteli zvierala drevený krížik a posteľ a jej okolie som pokropila svätenou vodou. Pomohlo to. Až dodnes mám pokoj.

nahodnawicca8Medzi nebom a zemou VIII. – Existuje poltergeist?

16. marca 2009, Kuriozity
Odpoveď na otázku nie je jednoznačná, aj napriek tomu, že existuje veľa zdokumentovaných prípadov, ktoré existenciu poltergeista, hlučného ducha, potvrdzujú. Čo je poltergeist a ako sa vysvetľuje jeho príčina?

3139032DOMHluční duchovia
Podľa všetkého sa vyskytujú po celom svete, a nie sú len hluční, ale podľa britského vedca Harryho Pricea bezohľadní, deštruktívni, zlomyseľní a krutí duchovia. Ako sám Price hovorí, vlastne ani nie duchovia, pretože „duch straší, poltergeist infikuje“.

Poltergeist, z anglického mesta South Shields začal vyčíňať v roku 2006, a zapísal sa do histórie paranormálnych javov. Postarali sa o to dvaja novodobí krotitelia duchov – spisovatelia Michael Hallowell a Darren Ritson, ktorí o tom napísali knihu. Okamžite sa stala bestsellerom.

Rodine (ich mená sú z pochopiteľných dôvodov aj v knihe pozmenené), v ktorej mali aj trojročného syna, poltergeist svoj prvý útok predviedol najprv len hádzaním plyšových hračiek. Manželia si to samozrejme nevedeli vysvetliť, a zo začiatku tomu nepripisovali žiaden nadprirodzený pôvod.

Hrôza v dome sa však stupňovala, kedy už nešlo len o hlučného ducha, ale o vážne nebezpečenstvo. Poltergeist nielenže začal v prvý večer sťahovať perinu z postele, ale začal aj hlavu rodiny fyzicky napádať. Manželka napočítala až trinásť škrabancov na jeho chrbáte. Potom útok náhle skončil, a škrabance tiež.

Poltergeist sa stal „členom rodiny“ a rodinka si s ním nevedela nijako poradiť. Manželke napríklad volával na mobil z domácej pevnej linky, chodili jej výhražné smsky, a vyhrážky boli napísané aj na synovej tabuľke na kreslenie. Riešenie bolo len jediné: odsťahovať sa z domu. Lenže čo s domom? Rodine na pomoc prišli naozajstní krotitelia duchov.

Novodobí krotitelia duchov
Určite sú nimi dvaja anglickí spisovatelia – Michael Hallowell a Darren Ritson, ktorí prípad výskytu poltergeista vyšetrovali, ale aj dôkladne zdokumentovali a zaznamenali kamerou. Všetko dopodrobna popísali v knihe – Poltergeist zo South Shields: Boj jednej rodiny proti neviditeľnému votrelcovi.

Obidvaja spisovatelia sa zaujímajú o paranormálne javy, a spojil ich práve výskyt poltergeista v severovýchodnom Anglicku v meste South Shields. Na začiatku boli aj oni skeptickí, ale vydržalo im to len pár hodín. Čo zistili o poltergeistovi?

Celý dom v South Shields vybavili systémom videokamier a pohybových senzorov. Nebolo možné, aby niečo v dome uniklo ich pozornosti. A zo začiatku skeptickí Michael i Darren sa stali svedkami fenoménu – poltergeist.

Kamery v dome zachytili množstvo záberov, na ktorých bol nielen poltergeist, ale tiež vznášajúce sa predmety ako taniere, hrnce, ale aj minerálka, ktorá sa premiestňovala z jednej strany miestnosti na druhú. Poltergeista spisovatelia popísali ako postavu vysokú asi dva metre, ktorá bola jednoznačne trojrozmerná a hmatateľná.

Michael a Darren už vedeli, že poltergeist v dome naozaj je, no čakala ich ešte náročnejšia úloha. Ako sa ho zbaviť. Obaja vedeli, že poltergeist využíva k svojim „kúskom“ aj modernú elektroniku, tak ich napadlo, že elektrina je jeho hnacou energiou. Skúsili teda vypnúť všetky prístroje v dome, a strašenie naozaj ustávalo. Prístroje sú však potrebné, a bez nich by život v dome nebol prakticky možný, a tak na úplne vyhnanie poltergeista z domu skúsil Michael Hallowell starý indiánsky rituál na zaháňanie zlých duchov. Naozaj pomohol, a poltergeist prestal rodinu obťažovať. Nikto však nevie povedať dokedy.

Čo na to hovoria iní odborníci?
Jedni veria, a druhých ani dôkazy nakrútené kamerou nepresvedčili. Vysvetlenia odborníkov z oboch táborov sú naozaj zaujímavé. Člen Britskej psychologickej spoločnosti profesor David Fontana napríklad tvrdí: „niet pochýb, že ide o reálne fenomény“. Podľa neho potlačované emócie osôb v uzavretom priestore spôsobujú psychokinetické efekty, ktoré si ľudia vysvetľujú ako strašenie.

Profesor z Londýnskej univerzity Chris French zase povedal: „Podobné javy sú známe už od začiatku histórie ľudstva. Na základe vyhotovených záberov musím pripustiť, že to všetko spôsobujú duchovia a poltergeisti“.

Hľadanie pravdy o poltergeistoch však bude asi vždy rozdeľovať ľudí na veriacich a neveriacich, tak ako svetové náboženstvá. Niektorí totiž uveria až vtedy, keď vidia skutočné dôkazy. Sú však potrebné len pre niektorých. Neznamená totiž, že v to čo neveríme, nemôže aj reálne existovať. Či niekto verí alebo neverí, na to si musí každý človek zodpovedať sám. Preto je aj poltergeist zaradený medzi paranormálne javy, a odložený do spisov ad acta.

Autor: Recber

Zdroj: http://magazin.atlas.sk/extra/kuriozity/546317/


nahodnawicca8John Edwards: Médium na cestách

Dokumentárny seriál. Jeden z najznámejších amerických jasnovidcov John Edwards sa vydáva na cestu po Spojených štátoch. Pôsobí v rôznych rodinách a úspešne nadväzuje kontakt s ich zosnulými blízkymi.

Vďaka tomuto človeku sa mi uľavilo, keď som pochopila, že i keď sme „stratili“, niekoho koho sme milovali, on si „žije svoj život ďalej“ i keď na inej úrovni a už bez nás. Jeho seansy dokázali, že naši blízky sa po smrti vyhľadajú a držia sa v rodinných kruhoch. No nie je to úžasné … ???  Je až neuveriteľné, ako tento človek s nesmiernou dávkou citlivosti dokáže v plnej sále ľudí osloviť presne tú rodinu, ktorej už nežijúci člen chce niečo dôležité svojej rodine odkázať, nakoľko to už nestihol.  Nie je to totiž také ľahké ako sa zdá, v ten moment sa mu môžu „prihovárať“ i iné mŕtve duše. Je totiž veľmi veľa mŕtvych duší, ktoré tu niečo neukončili, alebo majú potrebu niečo dôležité vysvetliť svojim blízkym. Je niekoľko kategórií duší, ktoré sa snažia asi najčastejšie komunikovať s ľuďmi – nadviazať s nimi kontakt, aby mohli niečo pre nich dôležité odkázať svojej rodine, nakoľko to už nestihli a sú to:

  • dušičky detičiek –toto je asi najbolestivejšia skupina pre rodičov …
  • duše mladých ľudí – tiež veľmi bolestivé pre rodičov, keď rodič prežije svoje dieťa …
  • duše strednej kategórie – ľudia ešte v rozkvete – pracujúci – stredná generácia
  • duše starých ľudí – dôchodcovský vek

Ďalej sa dajú deliť podľa typu skonu – úmrtia napr.: dušičky detičiek – ešte nenarodených, pri pôrode zosnulých, narodených (syndrómy zlyhania, operácie, katastrofy, nehody, choroby …), duše mladých ľudí + duše strednej kategórie + duše starých ľudí – taktiež: zlyhania orgánov,  operácie, katastrofy, nehody, choroby, náhla smrť – u starých ľudí aj prirodzený odchod …

No veľmi bolestivou kategóriou sú: Duše zavraždených ľudí – násilne prinútené k „odchodu“ …

A práve duše násilne zavraždených ľudí, tie majú vo väčšine prípadov tendencie napomáhať k objasneniu ich prípadu – trestného činu vraždy. Veľmi často dokážu poukázať na ich vraha ak bol známy, alebo popísať ho, miesto činu i udalosti za akých z tohto sveta bol prinútený „odísť“. Mnohokrát sa na základe takéhoto „svedectva“ podarilo trestný čin vraždy aj vyriešiť.

Ja osobne mám v nebíčku všetkých, nechali ma tu …, ale som šťastná, že sa tam zhora na mňa pozerajú a „strážia moje kroky – ochraňujú ma …“…

(Tejto téme sa budem ešte venovať, som zvedavá na Vaše reakcie, prípadne skúsenosti, poznatky či príbehy …)

nahodna

wicca8

85712 KNIHA

ZDROJ:  http://www.gorila.sk/product/96502
nahodnawicca8

Mŕtvy žijú ďalej

Oddávna duchovné bytosti tohto sveta, ktoré boli nositeľmi skutočnej múdrosti, tvrdili, že smrť neexistuje, existuje iba prechod z materiálnej do nemateriálnej formy bytia. Ich tvrdenie potvrdzuje aj súčasná technika. Správy, ktoré prichádzajú z „druhej strany", nám však ukazujú trocha iný obraz, na aký sme zvyknutí....

Málokto vie, že známy vynálezca Thomas A. Edison bol prvý, kto sa zaoberal spojením so záhrobím bez prostredníctva média. Vynálezca rádia Marconi počas svojich prvých rádiových transmisií zaregistroval poruchy v podobe hlasov neznámeho pôvodu. V roku 1950 inžinier Hohn Otto so svojimi kolegami rádioamatérmi zaregistroval „hlasy odnikiaľ”, ktoré hovorili rôznymi jazykmi. Správa sa rozšírila po slávnej nahrávke F. Jurgensona zo Štokholmu z 12. júna 1959. Pripomeňme si, že Jurgenson vtedy nahrával spev vtákov, keď zrazu zistil, že vlastne nahral mužský hlas, ktorý po nórsky hovoril o nočných hlasoch vtákov. Keď Jurgenson o mesiac neskôr pracoval v rádiu na relácii venovanej princeznej Anastázii, nahral na pásku jej hlas, ktorý hovoril po nemecky o histórii Ruska. Ďalší hlas, ktorý nahral, hovoril po taliansky. Jurgenson si myslel, že ide o hlasy z kozmu. Hlasy mu však povedali, že sú jeho mŕtvymi príbuznými a priateľmi.

Aj cirkev prejavila záujemnahodna

V roku 1963 sa o Jurgensonove nahrávky Začal zaujímať Parapsychologický inštitút vo Freiburgu a neskôr spolu začali spolupracovať s Inštitútom Maxa Plancka v Mníchove. Hlasy zo záhrobia celkom nezávisle od Jurgensona počul aj Lotyšan Konštantín Raudive, ktorý žil vo švédskej Uppsale. V roku 1965 sa začala rozsiahla spolupráca Jurgensona s ďalšími priekopníkmi tejto komunikácie vo Viedni, aj vo Švajčiarsku. V roku 1968 vyšla kniha Nepočuteľné sa stáva počuteľným, ktorá podnietila ďalších bádateľov aj z radov duchovenstva skúmať tento fenomén. Jedným z kňazov, ktorý nadviazal kontakt so záhrobím, bol aj otec Agostino Gemelli (zakladateľ katolíckej univerzity v Miláne), ktorý spolu s otcom Pallegrinorn Ernettim (tým, čo sa podieľal na vynáleze chromovízora, prístroja, ktorý umožňuje vidieť, čo sa odohralo v minulosti i budúcnosti, o ktorom sme už viackrát písali) nahrával gregoriánsky chorál. Často, keď sa im nedarilo, Gemelli volal o pomoc svojho nežijúceho otca…. Takmer skamenel od strachu, keď zrazu začul: „Samozrejme, že ti pomôžem, som vždy pri tebe, či nevidíš, že som to ja, ty dyňová hlava?!” Gemelli nemal pochybnosti o tom, že počuje otcov hlas, pretože prezývku „dyňová hlava” mu v detstve dával len otec. Obaja kňazi pod dojmom toho, čo sa stalo, podali správu pápežovi Piovi XII. Pápež Gemellimu údajne povedal: „Buďte, prosím, otče pokojný. Je to prísne vedecký fakt a nemá nič spoločné so špiritizmom. Magnetofón je objektívna aparatúra, ktorá nepodlieha sugescii. Zachytáva a registruje zvukové vlny, odkiaľkoľvek by pochádzali. Táto skúsenosť sa možno stane začiatkom nového vedeckého bádania, ktoré pomôže upevniť vieru v onen svet.” Pápežov názor potvrdil aj francúzsky kňaz Brune (stretla som sa s ním pred pár rokmi), ktorý sa venuje skúmaniu hlasov zo záhrobia a má s týmto výskumom bohaté skúsenosti: významne sa zaslúžil o popularizáciu tohto výskumu. Záujem cirkvi o spomínaný fenomén viedol k vytvoreniu katedry parapsychológie vo Vatikáne a inšpiroval aj ďalší výskum fenoménu.

nahodnaOpona medzi svetmi pootvorená

Postupne čoraz viac ľudí začalo vlastný výskum tohto javu a v súčasnosti sa ním zaoberá asi 5000 ľudí. V roku 1983 pri práci na prístroji pre postihnutých Alex Mac Rae, ktorý pracoval pre NASA, nahral hlasy zo záhrobia. Talianska skupina bádateľov Marcella Bacciho nahrala 30-tisíc hlasov, ale k veľkému prelomu došlo až v roku 1984, keď v rádiu Luxemburg naživo vysielali reláciu s profesorom Hansom Ottom Konigom, ktorý pomocou svojej aparatúry v štúdiu nadviazal bezprostredný kontakt so záhrobím… Nad vierohodnosťou tohto experimentu bdeli technici rádia Luxemburg, ktorí aparatúru Koniga dôkladne prezreli. Úspech podnietil aj televíziu Luxemburg, aby pripravila vlastnú reláciu: videli ju dva milióny divákov. O celú záležitosť sa zaujímala aj talianska štátna televízia RAI 2. V programe predstavili prípad advokátskej kancelárie v Miláne, kde posolstvo zo záhrobia nenahrali na magnetofón, ale získali z počítačovej tlačiarne. Bol to list už roky nežijúceho dievčaťa rodičom. Podrobnosti z listu umožnili sekretárke kancelárie nájsť jeho adresátov.

Zvuk i obraz zo záhrobianahodna

Aparatúry na kontaktovanie sa s mŕtvymi sa ustavične zdokonaľovali a dnes existujú presné návody na ich zhotovenie. Zároveň vznikli snahy získať zo záhrobia aj obrazy. Prvýkrát sa to podarilo 30. septembra 1985 Klausovi Schriberovi v AixenChapelle a vzápätí aj niekoľkým ďalším výskumným skupinám. V júni 1986 na kongrese v Miláne profesor Konig prezentoval 2200 účastníkom sériu diapozitívov „z onoho sveta”. Dve matky prítomné na kongrese spoznali medzi nimi svoje mŕtve deti. Tieto snímky boli neskôr publikované v knihe Rainera Holbeho Fantastické pampsychické fenomény. Najvýznamnejším centrom, ktoré dnes nadväzuje kontakt so záhrobím pomocou technických zariadení, je stredisko CETL v Luxemburgu. Nielenže tam registrujú hlasy mŕtvych, ale na obrazovke počítača získavajú aj obrazy zo záhrobia. Práve im sa 1. júla 1988 podarilo zaznamenať zvuk i obraz zo sveta mŕtvych. Na jednom z nich sa manželom Fischbagovcom, ktorí centrum vedú, ukázal Konštantín Raudive, ktorý im povedal, „že kontakt s tamtým svetom pomaly zmení naše srdcia a v konečnom dôsledku aj náš pozemský spôsob života”. Doteraz sa, žiaľ, nepodarilo zistiť, na akom princípe pracujú technické zariadenia, ktoré registrujú hlasy a obrazy mŕtvych. Manželia Fischbagovci predpokladajú, že kľúčovú rolu v tomto procese nezohrávajú počítače a magnetofóny, ale naše city, ktoré celý jav vyvolávajú. Túto hypotézu potvrdzujú aj „hlasy zo záhrobia”. Žiaľ, ani ony, hoci si uvedomujú, že v pozemskom chápaní zomreli, nevedia, ako sa dostali tam, kde sa nachádzajú. Hovoria len toľko, že „onen svet” je oveľa krajší ako náš, hoci pripomína Zem. V tejto súvislosti treba dodať, že tí, čo vedome prešli tranzitom, teda „skúsenosťou smrti”, vedia, že každý sa dostane po smrti tam, na taký „stupeň, aký si jeho duchovná úroveň, rozvoj, zasluhuje…

nahodnaVolanie zo záhrobia

Sú veci, obrazy, portréty, tváre, ktoré sa zrazu objavia a nik nevie, ako sa na dané miesto dostali. Ich príbehy, sú neuveriteľné, ale, našťastie, niekedy aj dobre zdokumentované, a tak nám neostáva iné, len ich prijať ako skutočnosť, ktorú si zatiaľ nevieme vysvetliť. S niektorými záhadami, s ktorými sa stretol vo vyše osemdesiatich krajinách sveta, ktoré navštívil, ma svojho času zoznámil neúnavný český bádateľ, cestovateľ a spisovateľ Arnošt Vašíček. Ďalšie spomína vo svojich knihách venovaných záhadám našej planéty.

Stalo sa to v mestečku Jim Thorpe na severovýchode Spojených štátov, kde írsky imigrant Alexander Canlpbell v cele číslo 17 čakal na kata. Bol obeťou súdneho omylu, ale nedokázal zmeniť nespravodlivý rozsudok. Chcel však zanechať nejakú informáciu O svojom smutnom osude.
Keď poňho prišla skupina mužov, aby ho odviedla na popravu, pozrel sa na nich, nečakane udrel rukou do steny a povedal: “Stopa mojej ruky tu zostane navždy, ako znamenie hanby úradov Pennsylvánie, ktoré odsúdili na smrť nevinného človeka!” Potom sa pokojne nechal odviesť na miesto popravy. Posledné slová nevinne odsúdeného človeka boli prorocké. Stopa na stene naozaj pretrvala, hoci celu veľakrát maľovali a omietali. Odtlačok Canlhbellovej ruky sa tam zakaždým objavil znova. Po čase sa stala turistickou atrakciou a predmetom záujmu vedcov. Policajný chemik Jeff Kercheval a profesor z Univerzity Georea Washingtona Janles Starrs preskúmali odtlačok ruky pomocou infračerveného a ultrafialového žiarenia, zobrali vzorky farby. Záhadu sa im však nepodarilo vyriešiť. Odpoveď môže byť v ľudských emóciách. Alexander Campbell, šokovaný perspektívou blízkej smrti, bol pod vplyvom silných emócií. Úderom ruky do steny si tieto emócie “vybil” a spôsobil skutočný “výbuch” energie. Bola taká silná, že vytvorila okolo odtlačku dlane ochrannú vrstvu, ktorá ho dodnes nedovoľuje odstrániť.

Ďalší “neuveriteľný” príbeh súvisí s portrétom smutnej tváre. Na podlahe domu rodiny Pereirových v Belmeze v španielskej provincii Cordoba sa jedného augustového dňa roku 1971 objavila medzi ružovými kachličkami tvár. Odzrkadľovala hlboký smútok, starosti a pochybnosti. Dom navštevovali skupiny zvedavcov – susedia, miestni úradníci i polícia. Prišla aj komisia zložená z odborníkov. Lenže chemická analýza portrétu nepreukázala prítomnosť farieb, čo znamená, že portrét sa na kachličky dostal doslova záhadným spôsobom. Tvár reagovala veľmi citlivo na všetky pokusy zlikvidovať ju. Po každom pokuse umyť ju či zoškrabať sa ešte viac zachmúrila. Nakoniec získala výraz bolesti. Vynervovaní robotníci sa rozhodli kachličky odstrániť a podlahu zaliať betónom. To však nepomohlo – po troch týždňoch sa portrét objavil znova. Smutným pohľadom prenasledoval okolie. Betón preto porozbíjali na kúsky a odstránili vrstvu zeme, ktorá sa nachádzala pod ním. Na veľké prekvapenie našli pod vrstvou zeme ľudské kosti. Bádanie ukázalo, že dom postavili na mieste bývalého cintorína, práve spoločnom hrobe piatich obetí vraždy, ku ktorej došlo v 17. storočí! Pozostatky zavraždených riadne pochovali na inom mieste. Podlahu v dome Pereirovcov vymenili. Ale exhumácia kostí obetí nepriniesla domácim pokoj. Na podlahe sa ukázala galéria nových portrétov. Ich výraz a farba sa ustavične menili. Niekedy to vyzeralo, akoby sa medzi sebou rozprávali neznámym jazykom, akoby kričali od bolesti. Po určitom čase portréty zmizli.

Tieto napohľad neuveriteľné príbehy dokumentujú početné fotografie a záznamy polície.

ZDROJ: http://www.pohladnasmrt.yw.sk/mrtvy_ziju_dalej.html


08.01.2010


Minúta Ticha

In Gašparík. P., 2008

Minúta ticha

“V mnohých svetových kultúrach, od Egypta cez ázijské krajiny až po Slovanov nachádzame pestrý a mnohoraký repertoár pohrebných zvyklostí a sviatkov mŕtvych. V porovnaní s narodením človeka, posmrtné oslavy a spomienky výrazne prevýšili oslavu života. Je to paradox, na ktorý sa ideme pozrieť tam, kde sa zastavil čas…

Smrť – súčasť jednoty

Pohrebný status vychádza z posmrtných predstáv a viery takmer každého svetového i prírodného náboženstva. Mŕtvy musel podstúpiť  prechodový rituál zo sveta živých do krajiny duchov. Patrilo k tomu i bdenie nad telom  a umývanie zosnulého. Preto mu bola pripisovaná silná dôležitosť a verilo sa, že v isté dni a čas zostupujú mŕtvi na zem a dohliadajú na svojich blízkych, strážia a vplývajú na ich pozemský život. Preto bola úcta k zosnulým mimoriadne dôležitá a zaberala v duchovnom živote Slovanov ako i každého národa a kultúry veľký význam. Našťastie sa nám v kronikách zachovalo mnoho opisov pohrebov a posmrtných osláv a práve z nich ľahko vyčítať i dnešné zvyky súvisiace s terajším Sviatkom zosnulých. Jeho podstata sa príliš nezmenila, len sa zaodela do komornejšieho šatu. Treba ale pripomenúť, že v predkresťanských časoch neznamenala smrť človeka takú duchovnú ujmu ako dnes. Často krát sa pokladalo za hrdinstvo zomrieť buď pri obrane krajiny, alebo za veľkú spoločenskú, či duchovnú vec. V tých časoch to bolo prirodzené, pretože život a smrť neboli duality ale jednota.

Keď sa driapala tvár a trhali vlasy.

Pôvodný žiarový rítus, ktorý najstarší Slovania vo svojej pravlasti a ešte i na našom území prevádzali, sa zachoval dodnes. V tomto smere vychádza do popredia oheň ako symbol očisty. Len oheň ako prastarý a posvätný symbol najvyšších božstiev mohol zaručiť zdarný prechod do druhého sveta. Nutne podotknúť, že smrť  vladárov, či veľmožov často zasiahla i jeho ženy, ktoré sami a dobrovoľne odchádzali na hranicu za svojím manželom. Morbídne? V slovanskej spoločnosti bola žena váženou osobou, ktorá sprevádzala a radila sa so svojím mužom vo všetkých otázkach. Avšak právo konečného rozhodnutia mal muž. Zachovalo sa to do dneška. Muž viacej koná. Žena zase tvorí, cíti a reprezentuje, obaja však tvoria celok a ten sa prejavil i v pohrebnom rituáli. Otázka dobrovoľnej smrti bola v tých časoch istou prioritou. Uvediem opis udalosti Ahmeda ibn Faldána z roku 922. v Rusku, kde dievčina pred vlastnou dobrovoľnou smrťou takto hovorí: „ Prehovorila po prvýkrát -Tu vidím svojho otca a svoju matku a prehovorila po druhý krát -Tu vidím všetkých mojich  mŕtvych príbuzných ako sedia. A po tretí krát -Tu vidím svojho pána sediaceho v krásnej zelenej záhrade v spoločnosti mužov a sluhov a on ma volá, poponáhľajte sa so mnou k nemu!“ Sme svedkami oddanosti slúžky i jej nástojčivosti. Môžeme si všimnúť i číslovku tri, ako magické číslo nielen u Slovanov. Treba poznamenať, že viera a chápanie zmyslu života i smrti  vtedajších ľudí bolo markantne odlišné od dnešného a z toho vyplýva i cesta dobrovoľnej smrti. V iných kultúrach pri smrti kráľa, či cisára boli zabíjané najkrajšie kone, sluhovia, otroci, aby mu mohli slúžiť i v ďalšom živote. Hrozivo doložený fakt pri pohrebe hunského kráľa Atilu r.453. U Slovanov však takéto masové obety nie sú veľmi známe. Vlastnému pohrebu predchádzala Tryzna. Bola to slávnosť, alebo obrad, ktorým sa zabezpečil úspešný prechod do ríše mŕtvych. Ľudia tancovali, spievali i plakali. Doložené sú bojové zápolenia, hry, vyrábali a nosili sa masky na tvárach z kože zvierat, či kôry stromov. Mali zahnať nečisté sily a ochrániť pozostalých a mŕtveho. Ženy si trhali vlasy, driapali tváre, staršie  svoje šaty. Samozrejmé je i používanie hudobných nástrojov ako bubny, píšťaly. Nie je vylúčené že sa ľudia i pomaľovali, aby zmiatli  prípadné negácie. Ako obetiny sa zabíjali zvieratá, úmyselne sa rozbíjala keramika. Ako je vidieť, smrť znamenala iba prechod, nikdy nie koniec. Po zapálení hranice sa  popol  uskladnil v keramickej nádobe a zakopal do zeme. Tieto miesta sa najčastejšie označovali veľkými kameňmi. Samozrejme záviselo to od postavenia a moci mŕtveho. Keď ľudia odchádzali od hrobu, prehadzovali  cez ľavé plece kúsky tráv, kamienky, kôru. Zariekavalo sa, veštilo. Pohrebiská boli podobne ako dnešné cintoríny veľmi vážené a nachádzali sa často za potokom, riekou, aby boli tak živí chránení od mŕtvych. Po Tryzne a vlastnom pohrebe sa konala Strava. Toto slovo pravdepodobne súvisí s dnešnou obdobou karu, pri ktorej sa pilo a hodovalo, spievalo na počesť mŕtveho.

Stojí, stojí mohyla…

Zo žiarového rítu sa postupne prechádzalo na kostrové pochovávanie a oba spôsoby spolu ešte dlho nažívali a prekrývali sa. Až nakoniec od 8-9. storočia kostrové pochovávanie prevládlo. Najčastejšie sa vyskytujú hroby s jednou kostrou obrátenou nohami na východ, aby mŕtvy mohol vidieť východ Slnka. Našli sa aj dvoj hroby matky s dieťaťom, či jazdca s koňom. Jednoduchí ľudia boli často zavinutí do plachty a položení na drevené brvná. Rakvy prišli trochu neskoršie. Zaujímavé sú i nájdené podložky hlavy, či nôh. Vyskytujú sa i kostry so zámerne oddelenými končatinami a lebkou. Zaujímavé je sledovať množstvo a zloženie milodarov. V žiarovom hrobe sa takmer nenachádzajú. Postupom času však aj dary v kostrových hroboch miznú, príčinou je nástup kresťanstva, ktoré akékoľvek ukladanie milodarov zakazovalo. Časté sú kosti zvierat, vajcia, zbrane, keramika. Na našom území a i v celom slovanskom svete sú oddávna známe mohyly. Boli to v podstate násypy, ktoré sa vŕšili nad hrobom, či hrobmi, pretože v mohyle mohlo byť i niekoľko desiatok hrobov, či len jeden. Záviselo to i od postavenia mŕtveho v spoločnosti. Mohla obsahovať telá pochované kostrovo i žiarovo v popolniciach, pretože niektoré stavby mali aj niekoľko desiatok rokov. Pribúdaním miesta sa k danej mohyle len pripájala iná zemina s ďalšími hrobmi. Architektonická stavba slovanských mohýl vyplývala z dreveného jadra, pod ktorým bol buď samostatný hrob, alebo i skupina pochovaných a nad jadro sa navŕšila zemina. Ďalšia alternatíva spočíva v komorových mohylách, kde sú hroby na seba viazané jednak časovo a  do komôr, to  už súvisí hlavne s kostrovým pochovávaním. Takéto stavby boli do diaľky dobre viditeľné a dosahovali výšky aj niekoľko metrov, ťahajúce sa do značnej dĺžky. Jednoduchší a podľa mňa starší spôsob ako mohyly, bolo uloženie popola v nádobe položenej na kôl podopretého kamením. Ku kolu sa postupne navršovala zemina až sa takmer celý zakryl. Najväčšie mohylové zastúpenie u nás bolo v Skalici, potom na severnom a východnom Slovensku. Južná a juhozápadná časť bola pod vplyvom avarsko-slovanského kaganátu a tu sa pod vplyvom Avarov pochovávalo výlučne kostrovo, bez mohýl, často i s koňmi.

Zádušnice, Dušičky, Sviatok zosnulých.

Oslava a všeobecné spomínanie na mŕtvych sa nekonalo  len raz za rok, ako je to dnes, ale i na výročné sviatky. Napríklad na cyklus rovnodenností, či slnovratov a  v deň smrti daného človeka. Na Kračúňa, /dnešné Vianoce/ sa nechávalo jedno miesto pri stoloch  voľné i s pripraveným jedlom. Verilo sa, že mŕtvi vo výročné dni a sviatky navštevujú svojich blízkych. Menej dochovaný  a prastarý zvyk, je  pred slávnostným prípitkom najprv vyliať trochu nápoja na zem ako dar mŕtvym predkom. Táto obeta mala spojitosť aj s bohyňou osudu a zeme Mokošou a  pravdepodobne i s Rodom. Dnešná podoba Sviatku zosnulých nie je od predošlých Zádušníc veľmi zmenená. Pálenie ohňov na hroboch nahradili voskové sviečky a kahance. Niekedy sa na hlavu mŕtvych dávali venčeky, hlavne z topoľov k ľahšiemu prechodu na druhú stranu. Dnes sú na hroboch smrekové vence.

Smrť ako prechod.

V skutočnosti je smrť iba pokračovaním na ceste našej duše. Človek má okrem tohto fyzického, tiel viacero. Práve astrálne, po smrti vystupuje z fyzického a odpútava sa. Je však stále spojené striebornou šnúrou s mŕtvou schránkou. Preto, keď sa pozriete na takéto telo, vidíte ho zmenené. Tvár mŕtveho človeka sa väčšinou líši od jeho živej podoby, ktorú ste si zapamätali. Preto, lebo duša vystúpila von a hmotu nemá čo oživovať. Telo sa akoby stiahne, zmenší, stuhne. Astrálne však žije človek ďalej. Toto telo sa veľmi podobá fyzickému, len človek vyzerá mladšie, jemnejšie. Už nie je zaťažený hmotou a všetky problémy fyzického tela sa ho tak netýkajú. Za tri a viacej dní /záleží podľa duchovnej vyspelosti človeka/ sa astrálne telo odpútava úplne. Preto sú aj pohreby až  po tomto čase. Čo sa deje potom? Kam odchádzame? Tu už naplno rozhoduje práve spomínaná duchovná vyspelosť. Pokiaľ bol človek zaťažený na hmotu, majetok a duchovne vôbec nežil, zostáva natrvalo pripútaný v tomto svete aj niekoľko desaťročí. Pre každého sa otvorí brána, ktorou má prejsť. Väčšinou stoja pri nej anjeli, či Váš duchovný sprievodca, alebo strážny anjel. Lenže často sa stáva, že človek nevie, že zomrel. Chodí medzi svojimi, hovorí na nich, oni ho však nepočujú. Až uvidí svoj pohreb. Takmer každý kráča za svojou rakvou. Vidí a číta myšlienky ľudí a čuduje sa, prečo všetci plačú, keď jemu je teraz dobre. Je voľný, keď predtým bol pripútaný na invalidný vozíček, odrazu sa môže hýbať. Môže sa premiestňovať pomocou myšlienok. Lenže plač a nárek blízkych ho ťaží a on v domnení im vysvetliť, že nezomrel a pomôcť im, zostáva medzi nimi. Tak uviazne v astrálnom svete, kde je presne všetko také isté ako v našom hmotnom. Farby sú však živšie, veci sú viac obrysové a plastickejšie. Človek v astrálnom svete vidí ľudskú auru a podľa nej hneď vie v akom stave sa práve jeho blízky nachádza. A práve nárek, smútok a hysterický plač napríklad matky za synom, syna núti ostať pri nej. On si povie, že veď nezomrel a chce matke pomôcť. Pokiaľ je viazaný na hmotu, ostáva buď v jeho dome, či byte. Sedí tam a čaká. Vie, že je niekde inde, ale pretože nikdy ho duchovný život nezaujímal, nevie kde je a ani čo má robiť. Samozrejme stretne veľa iných pripútaných duší a zostane v tomto svete dlhý čas. Lenže v skutočnosti je to pasca. Z astrálneho sveta sa človek nemôže opäť inkarnovať na zem a tak si odčiniť všetky svoje skutky, čo napáchal. Nemôže si odľahčiť Karmu. Preto zbytočne stráca čas a jeho duša sa nevyvinie. Po smrti sme okamžite priťahovaní do takých úrovní, kam patríme. Niekto je duchovnejší, má v sebe viac Svetla, jeho duša je tak ľahšia a čistejšia. Ten ako héliový balónik stúpa nahor do jemu podobných svetlých úrovní. Osoba zaťažená na hmotu však nechce opustiť svoje drahé auto, vilu a firmu. Preto sa tam aj po smrti zdržuje a nemôže ísť nahor ku Svetlu. Pretože je pripútaný práve tou hmotou a skutkami, ktoré urobil. Tie ju ťažia ako závažie. Takíto ľudia tu žijú aj storočia. Zvláštna je situácia na cintorínoch. Keďže je Slovensko málo duchovná krajina, ľudia nevedia nič o živote po smrti. Buď sa toho boja, či o tom nechcú hovoriť, nerozumia tomu. Hmota a majetky ovládli svet. A rozum tiež. To je veľká chyba. Na cit a srdce, preciťovanie a vnímanie sa zabudlo. Preto zo sto mŕtvych, ešte asi tridsať ľudí ostáva sedieť aj po svojom pohrebe na hrobe a nevie sa odtiaľ pohnúť. Je tak hmotne naviazaný na svoje kosti. Nedokáže si pripustiť, že už zomrel, tak tu zostáva. Takýto človek potom sedí a čaká na svojich blízkych, keď mu prídu zapáliť sviečku. Veľmi smutné… Ďalšia skupina sa zdržuje vo svojich domoch a bytoch. Po pohrebe odíde do svojho bytu, žije tam s rodinou aj naďalej. Len asi dvadsať ľudí  odchádza preč. Kam presne idú títo ľudia? Čo je to peklo a čo raj? Kde má pôvod naša duša? Čo je to astrálny, myšlienkový svet a ostatné úrovne? Dozviete  sa v ďalšom čísielku Vitality.

Dôležitá rada.

Len ešte jedna rada a to prosím za všetkých ľudí, živých aj mŕtvych. Keď pôjdete na cintorín, zapáliť sviečku svojmu blízkemu, postavte sa pred hrob a v mysli mu povedzte asi toto. – „Milujeme ťa a vždy budeme. Hľadaj cestu za Svetlom, nájdi si anjela po tvojom boku. On Ti otvorí cestu. Nezostávaj tu prosím. Treba ísť ďalej.  Tvoje poslanie sa skončilo. Je čas ísť inam. Nachádzaj v sebe túžbu po svetle a pravde. Choď za svetlom. Len tak môžeš ďalej napredovať, prosím. Posielame Ti naše požehnanie a lásku.“

Asi takto som prehovoril k môjmu mŕtvemu dedkovi v márnici. Keď ho pochovávali do zeme, hral som mu na fujarke. On sedel na kopci zeminy a usmieval sa. Pochopil to…

Tryzna po západe Slnka…

Možno i zem, na ktorej práve stojíte, alebo na akej je postavený Váš príbytok, dýcha úlomkami kostí ľudí, ktorí tu boli dávno pred nami. V istých veciach človek nemusí urobiť nič. Tu je to na mieste. Stačí len trochu popremýšľať, zamyslieť sa a prídeme k tomu, že práve smrť nás už zďaleka učí načúvať umeniu života. Dospejeme k poznaniu žiť každý náš deň ako posledný a vlastným napredovaním písať poéziu svojej cesty. Symbolickou minútou ticha si uctime pamiatku svojich blízkych a v duchu im pošlime náš úsmev, lásku a vďaku. Nesmúťte za nimi, naopak, tešte sa, že ste ich poznali a že oni sem prídu zas. Zákony Vesmíru pracujú stále a tak keď je žena tehotná a predtým v rodine niekto zomrel, s veľkou pravdepodobnosťou sa narodí do rodiny opäť. Smrť je len prechodom. Aj ona nás učí svojou prirodzenosťou.”

Peťo Gašparík


ZDROJ:

http://www.petogasparik.estranky.sk/clanky/slovanska-krv_/minuta-ticha

Akcie
24 odpovedí
9 07 2009
Aurawiewer
Duchovia su fajn
Odpovedať
10 07 2009
angie72
Aurawiewer, MNOOO TO SU HLAVNE PO VCERAJSKU heh heh heh :P
Odpovedať
14 07 2009
Bosorka
Duše mŕtvych ľudí sa boja geinvenov, majú pred nimi veľký strach.
Tieto entity, geinveni, duše démonov dokážu byť velmi zlé a miesto, kde sa zdržiavajú nechcú opustiť. Niektorí by aj radi, len nevedia ako.
Chystám podobný článok, len musím pozbierať ešte info.
Pekná stránka… :-D
Odpovedať
20 07 2009
angie72
JÉÉÉJ, DAKUJEM VELMI PEKNE ZA POCHVALU … SNAZIM SA A SNAD BUDE CASOM ESTE DOKONALEJSIA … INAK KAM SI SA STRATILA … ???
Odpovedať
15 07 2009
bosorka
Pekná stránka angie… :o )
Odpovedať
20 07 2009
angie72
MNOOO TERAZ SOM TROCHU NEISTA, SU TU DVA NICKY BOSORIEK, ALEBO JE TO TA ISTA…??? AK SI INA BOSORECKA AKO TA KTOREJ SOM ODPISOVALA, DAKUJEM AJ TEBE A VAZIM SI VASICH POCHVAL … SNAZIM SA JU STALE ZDOKONALIT, ABY SA VAM PACILA ESTE VIAC … :)
Odpovedať
26 07 2009
Bosorka
…som to ja tá bosorka, čo tu mala u Helar na bočnej lište blog, len všetko sa mi to akosi skomplikovalo. Zmazala som Auríkovú prácu, ked mi pomohol založit si stránku a poprenášat moje články a nakoniec som si urobila opat novú. Znie to chaoticky, len mám pre to svoje opodstatnenie. Chcela som napísat vela článkov o všeličom, len isté veci sa človek musí dozvediet až príde jeho čas….:-D
15 07 2009
MEBA
cawes… ja neviem co to je ale v poslednom case sa mi zacali diat cudne veci… ked som zaspavala zrazu mi nieco strasne silno udrelo do postele az sa cela zatriasla ! uuf riadne ma to vylakalo a to len tak! a pri tom nic nespadlo…. a o par dni neskor zrazu o 4-5 rano som sa trhla a zobudila a posadila na postel…ked v tom sa nieco riadne zacalo diat v mojej skrini… vsetko to tam trepalo ako keby v tej skrini niekto bol a hadzal sa do stien… neviem co to vsetko bolo ale riadne ma to vylaklo :D rada by som zistila co to bollo… ak vas nieco napadne budem rada ak poradite :D
Odpovedať
20 07 2009
angie72
TAKZE AJOOOJ MEBA, DLA TVOJHO POPISU TO MNOHLO BYT COKOLVEK … DOLEZITE JE, ABY SI SI ZAPISOVALA KEDY SA TO U TEBA DEJE A HLAVNE OD KEDY … A NAJPRV SA VZDY HLADAJU ROZUMNE VYSVETLENIA, POTOM SA BERIE DO UVAHU ZMENA ALEBO STRATA V RODINE … PROSTE MUSI SA TO POSUDIT KOMPLEXNE, LEBO NIE VZDY IDE O DUCHA … RADA TI POMOZEM AK MI NAPISES KED TU BUDEME OBE A JA TI DAM MOJ MAIL … ROZOBERIEME SI TO SPOLU KROK PO KROKU… LEBO JA TU NEMIENIM NIKOHO STRASIT A PISAT BLUDY, JA SA SNAZIM PISAT SERIOZNE … A DAKUJEM ZA TVOJ PODNET :)
Odpovedať
27 07 2009
MEBA
daakujem angie ze si odpisala :) , aj za to ze mi chces pomoct… len zatial sa mi od vtedy nic podobne “vyrazné” nestalo…ja neviem keby si mi napisala na moj mail (ak budes mat niekedy cas samozrejme :) ) ze co by to mohlo byt… a mozno sa uz nic podobne nestane… ja neviem…
21 07 2009
Lucas Perny
Duchovia ma vždy fascinovali. Bohužiaľ alebo možno chvalabohu ich neviem vnímať. Za celý život som žiadneho nevidel, no aj napriek tomu v nich verím. Jediný podivný zážitok sa stal v jednom byte, kde som spal po svojom koncerte. Celú noc som počul ako keby sa niekto ku mne blíži. Otvorím oči a nikde nikoho. To praskanie parkiet bolo neznesiteľné.
Na druhý deň ráno som sa dozvedel, že na mieste kde som spal niekto pred x rokmi zomrel. Moji známy majú narozdiel odo mňa plno takýchto zážitkov. Otázka znie… vyhýbajú sa mi duchovia? Nie som pre nich zaujímavý alebo ich proste nedokážem vnímať?
Počuli ste už niekto o ITC (Instrumental Transcommunication)?
Odpovedať
21 07 2009
angie72
AJOOOJ MILY LUCAS, MAM PRE TEBA DOBRU SPRAVU … NIE NEVYHYBAJU SA TI DUCHOVIA A NIE JE ANI PRAVDOU, ZE ICH NEMOZES VNIMAT, PRAVE NAOPAK SI VELMI VNIMAVY A CASOM BUDES MAT TU CEST CASTEJSIE … ESTE SI MLADUCKY, ALE I TAK SI UZ ABSOLVOVAL PRVE STRETNUTIE S DUCHOM, BOLO TO PRAVE TO O KTOROM SI MI NAPISAL. ANO, VIEM SI ZIVO PREDSTAVIT, AKO SI SA CITIL, KED SI HO LEN POCUL AKO CHODI POPRI TEBE, NO NEVEDEL – NEVIDEL SI KTO TO JE … JEDINE, CO TI MOZEM PORADIT, ABY SI ICH NEVYVOLAVAL … NIE JE TO TOTIZ ZIADNA SRANDA … MOZE TO BYT DOST NEBEZPECNE!!! ALE AK BY SI CHCEL VEDIET VIAC, KLUDNE MI ESTE NAPIS :P PRAJEM TI PEKNY VECER A VELA STASTIA V TVOJEJ KARIERE :)
Odpovedať
8 08 2009
Lucas Perny
Ahoj Angie, ďakujem ti za odpoveď. Nedávno som mal takú dlhú noc po čítaní tejto stránky, že všetky tieto príbehy sa mi zacyklili v hlave a nemohol som zaspať. K tomu ešte to teplo, komáre a temnota… proste dosť blbá noc. Žiadneho ducha som ale aj tak nevidel.
Stránka ma zaujala až natoľko, že som ju umiestnil na mojej webstránke http://www.railman.szm.sk v položke “Ďalšie zaujímavé websites priateľov, príbuzných a obľúbené stránky”. V budúcnosti by som sa chcel aj na nej venovať paranormálnym javom a mojim teóriám, ktoré sa dosť odlišujú od tých klasických vysvetlení.
s pozdravom Lucas Perny
4 08 2009
donspanky
Ahojte
Velmi pekna stranka a clanky zaujalo ma to pretoze na inich wordpress blogoch o ezoterike nieje tolko farieb a obrazkov avsak uctihodna chvala za take siroke spektrum informacii a obrazkoch…tie obrazky nemaju chybu ;)
Odpovedať
5 08 2009
angie72
AJOOOJ donspanky … JÉÉÉJ DAKUJEM SI ZLATY … JA TOTIZ MILUJEM PESTROST A EZOTERIKA PESTRA JE, RADA SA VYJADRUJEM AJ V OBRAZKOCH … MNOOO A TIE MOJE CLANKY MAJU SICE SIROKY ZABER, ALE MOZNO PRETO SA MOJ BLOG TROCHA POMALSIE ROZRASTA, NO SNAZIM SA MU VENOVAT VZDY KED MOZEM … DAKUJEM ZA UZNANIE … NAOZAJ PRE MNA VELA ZNAMENA, JE TO DOKAZ TOHO, ZE MOJA SNAHA PRINASA AJ OVOCIE A ZAROVEN JE TO PRE MNA MOTOR, KTORY MA ZENIE VPRED … júúúj … cmuk =oD
Odpovedať
6 08 2009
donspanky
heh dik je to od teba pekne si mila ze odpovedas na kazdy jeden komentar ale myslim si ze preto tvoj blog sa menej rozrasta pretoze o nom ludia nevedia…coz je smutne skus sa troska porozpravat s aurawiewerom a helar aby trosku spropagovali tvoju stranku na ich strankach ;) a zvisi sa ti navsevnost…mzono to zaberie prajem vela stastia tebe aj tvojmu webu aj ludom ktorych mas rada…Nech ta sprevadza Sila :D
8 08 2009
donspanky
hehe ja sa tuna ukazem s casu na cas a vzdycky tuna necham neaku stopu :D (komentar)
Odpovedať
8 08 2009
angie72
HE HE HE AJOOOJ donspanky, JASAN KLUDNE MI TU NECHAVAJ NEJAKU TU TVOJU STOPU … VZDY MA TO POTESI :D
Odpovedať
5 08 2009
angie72
AJOOOJ MEBA, PREPAC, ALE TROCHU NESTIHAM… JASNE, ZE TI CHCEM POMOCT, LEN POTREBUJEM VIAC INFO O TEJ SITUACII AKO SA ODOHRAVALA … TAKZE MI JU PODROBNEJSIE OPIS PROSIM A JA SA NA TO POZRIEM A POTOM TI NAPISEM, CO SI O TOM MYSLIM… MOJ MAIL: ANGELALUCIFER@AZET.SK :P
Odpovedať
5 08 2009
angie72
MNOOO AJOOOJ BOSORKA, OKI UZ VIEM … A ÁNO VIDELA SOM TVOJU NOVU STRANKU, ALE ESTE SOM SA NEDOSTALA K TOMU, ABY SOM SI ASPON KUSOK PRECITALA, TAK ANI NEVIEM O COM PRESNE PISES … ALE POLEPSIM SA A URCITE SI NIEKEDY PRECITAM TVOJU TVORBU :P
Odpovedať
6 08 2009
angie72
JÉÉÉJ AJOOOJ donspanky SOM RADA, ZE SI SA TU UKAZAL A ZASE TI DAKUJEM SI NAOZAJ MILY :P MNOOO AJWIK ROBI CO MOZE A S HELAR SOM ESTE O SEBE NEHOVORILA, NECHCEM JU OBTAZOVAT, MA DOVOLENKU TAK NECH SI JU UZIVA BEZ OTRAVOVANIA … MOJ BLOG JE ESTE NEOFICIALNY, ZALEZI LEN NA HELAR CI MI DA ZELENU A SPUSTI MA OFICIALNE … ALE SOM RADA, ZE SA TI MOJA PRACA PACI A BUDEM RADA, KED MI HOCI KEDY NAPISES … POTESI MA TO :P TAKZE TI PRAJEM PRIJEMNY VECER :)
Odpovedať
7 08 2009
Aurawiewer
Aurakukáč pridáva linku na jej blog všade kde sa dá :wink:
Odpovedať
7 08 2009
angie72
AJOOOJ Aurawiewer… NEROZUMIEM … TO SI TY AWRÍK … ??? KOMU CO PRIDAVA A KDE…??? :P
Odpovedať
8 08 2009
angie72
AJOOOJ LUCAS, RADA TA TU ZASE VIDIM A NA UVOD TI DAKUJEM ZA UZNANIE I ZE MOZEM BYT NA TVOJEJ WEBSTRANKE :) – VELMI MA TO POTESILO A VAZIM SI TO cmuk :)
JE MI VELMI LUTO, ZE SI PREZIL DALSIU ZLU NOC A PRI TEJTO PRILEZITOSTI TI PORADIM, AKO SA ODPUTAT OD ZLYCH MYSLIENOK A NAVODIT SI SLADKY SPANOK … MOJA RADA ZNIE: KUP SI – ŠALVIOVY ČAJ, ČAJOVE SVIECKY A ODPAROVAC NA NE Z KERAMIKY, NEJAKE ETERICKE KVAPKY – OLEJČEK, KTORE SU TEBE PRIJEMNE NAPR.: VONU ANYZU, EUKALYPTU, FENYKLU … (na trhu ich je neúrekom, takže máš z čoho vyberať). TAKZE, AK BUDES MAT ZASE NAROCNY DEN, PRED SPANIM SI UVAR CAJIK ZO ŠALVIE (ale iba ak nie si na ňu alergický), ZAPAL SI SVIECKU A VLOZ SI JU DO KERAMICKEHO ODPAROVACA – DO JEHO MISKY NALEJ TROSKU VODY A NAKVAPKAJ SI NA ZACIATOK cca 7 – 12 KVAPIEK ETERICKEHO OLEJCEKA. PO CHVILKE SA ZACNE VYPAROVAT PRIJEMNA VONA A TY SI POSRKAVAJ CAJIK, ESTE SI PUSTI TICHUCKO – LEN AKO PODMAZ NEJAKU PRIJEMNU HUDBU NA UVOLNENIE, LAZKAJ SI A ZACNI RELAXOVAT… UVIDIS, ZE ANI SA NENAZDAS A BUDU TI KLIPKAT OCI … POTOM UZ HUDBU MOZES VYPNUT A ODPAROVAC MOZES NECHAT DOHORIET AK HO MAS NA BEZPECNOM MIESTE – (čiže mimo záclon a horľavých vecí…) :) CAJIK SI DOPI A DYCHAJ PRIJEMNU VONU … BUDES MAT SNY AKO BABATKO :D
VYBORNY NAPAD – TAK TO UZ SA TESIM NA TVOJE TEORIE, DUFAM ZE MI NIEKTORE PREZRADIS … SOM TOTIZ ZVEDAVUCKA A ZAROVEN TI DRZIM PASTE :)
PRIJEMNY VIKENDIK TI PRAJEM :D
Odpovedať
89 komentárov

89 thoughts on “2. Duchovia a Ja

    • AJOOOJ LUCAS A KUKOL SI SI, CO SOM TI ODPISALA… SKUSIL SI SA PODLA TOHO UVOLNIT??? OKI JASNE, ZE SA KUKNEM NA TVOJEJ STRANKE A KDE TO TAM NAJDEM???

      • Notez aussi la remarque de Jean Larock, qui explique que « sur Facebook, la longueur limite d’un billet est de 1000 caractères. Mais en pratique, il vaut mieux se limiter à 5 lignes, car le surplus est caché auienattquemomt et il faut cliquer sur un lien « lire plus » pour voir le reste. » Cela vaut pour les contenus et statuts postés sur Facebook, mais aussi sur YouTube et Slideshare (description latérale du contenu). Entre autres. Quelle écriture pour les Médias Sociaux ? | NiceToFeedYou

  1. AJOOOJ LUCAS, MNOOO VYRAZIL SI MI DYCH … VELMI SA MI TO PACILO A PRETO SOM SA ROZHODLA SI TVOJU STRANKU PRIDAT MEDZI BLOGROLL NA MOJEJ UVITACEJ STRANKE :o) LEN TA CHCEM OPRAVIT, CELU EZOTERIKU SOM PRESUNULA NA MOJ NOVY BLOG : https://001angels.wordpress.com/ , TAK TA PROSIM O ZMENU ODKAZU NA TVOJEJ STRANKE NA ANGEL′S…
    STRANKA http://angie72.wordpress.com/ JE UZ FUNKCNA, NO VENUJEM SA NA NEJ INEJ TEMATIKE, ZATIAL JE TAM APOTEKAR, ALE PRIPRAVUJEM I DALSIE TEMY…
    LUCAS, DAVAM TI POZEHNANIE, PACI SA MI TVOJA PRACA – KLUDNE V NEJ POKRACUJ, TESIM SA NA POKRACOVANIA…
    PEKNY DNIK :O)

  2. ahoj tak znova pisem lebo ma tento clanok o duchoch zaujal najviac kedze aj ja ich vidim uz odmalicka ale na vsetko sa uz nepamätam…som velmi rada za svoj dar ktory som dostala a snazim sa ho vylepsovat stale viac a viac…niekedy ma vedia vystrasit ale nikdy by som sa tejto schopnosti nevzdala.uz ako mala som vedela ze som trocha ina ako ostatny a na moje stastie som sa aj asi pred rokom dozvedela ze som indigove dieta co uz moji rodicia tusili…rada by som sa s tebou o duchoch viac porozpravala lebo ako vydim a myslim si ze o tom vies dost a ja sa este mam co ucit.bola by som rada ak by som sa mohla par veci dozvediet a naucit od teba 🙂

  3. cawko.Raz sa nam stalo ze ked sme isli spat na prazdniny k oprdenej babke do jej bytu tak sme v noci spali a zaplo sa nam radio z ktoreho zacalo sustat:mili posluchaci prave odbilo 12 hodin.Vies si predstavit ako sme sa bali a potom nas este aj obidve chytil do lavej nohy krč, a zacal pipat digi teplomer…No hrozneee…A chceme sa ta spytat ze ako sa toho mame zbavit pretoze sa tam uz ani neda spat.diki

    • AJOOOJ BARCANIKA, TAKZE KOCKY CO ZNAMENA OPRDENA BABKA…??? TO JE BAKA CO MA VETRY??? 🙂
      MNOOO DOLEZITE JE PRE MNA VEDIET, CI V JEJ BYTE UZ NIEKTO ZOMREL A INE PODROBNOSTI, TAK NAPISTE VIAC A JA VAM ODPOVIEM OKI … ??? ZATIAL Pááá KOCENY 🙂

  4. AJOOOJ VALIKA, VELMI RADA TA PREVEDIEM CESTOU DUCHOV A NAUCIM TA CO O NICH VIEM JA, A ANO VIEM O TVOJICH DANOSTIACH A VIEM I TO, ZE BY SI SI ICH MALA VIAC CIBRIT, RAZ BUDES VELMI DOBROU DUCHOVNOU UCITELKOU 🙂

  5. nasla som nezvratny dokaz o existncii nadprirodzenich javov ale musim este zacatn visetrovanie takze kym ho zverejnim bude to chvilkutrvat take dva roki si ece pockat le ja cam ho dam a viem ze ste teras mnohi v rospakch ale to je cas problem ste hrozne naivni nic take ako duch nieje vsetki natocene veci sa daju velmi lahko visvetlit niakimi teorijami aj kedsa na prvi pohlad zda jav nevisvetlitelni ale nieje to tak

  6. Ahoj Angie, včera sa mi sesternica priznala,že ju navštevujú duchovia…je z toho veľmi nešťastná, možno by sa mi s tym ani nepriznala keby nemala vypité.Bolo jej do plaču keď mi to opisovala.Utešovala som ju, že ma dar,ktorý by mala rozvíjať, no ona nechce, opisovala mi ako ju to priľahne a ona nemože dýchať, vidí hmlu, husté stromy, videla chlapa v bielom plašti, predtým bola vojna…..nechapala som , ale taktiež som nechcela aby mi prestala rozpravať, nakoniec len dodala- krutá realita ! Chcela by pomoc, len nevie kam sa môže obrátiť a komu veriť aby ju neoznačili za blázna. Prosím ťa o pomoc, dokážeš jej v tom pomôcť ? Viem, že odpíšeš a už teraz ti ďakujem za slovíčka….

    • AJOOOJ MAGDI 😀
      TAKZE ANO, TO CO TVOJA KAMKA MA JE NAOZAJ DAR. A KEDZE S NIM NEVIE PRACOVAT, BOJI SA HO A ODMIETA HO, CO NIE JE CELKOM SPRAVNE …
      RADA BY SOM SI S NOU POKECALA CEZ SKYPE AK BUDE MAT ZAUJEM TAKZE, NECH MI NAPISE SVOJE SKYPE MENO/NICK TU, ALEBO V TEME
      „PORADNA a KONTAKT“ A JA SA S NOU SPOJIM.
      MAGDI JE PEKNE, ZE TI ZALEZI NA JEJ OSUDE 🙂
      ZATIAL Pááá
      PEKNY DNIK TI PRAJEM 😀

      • Dobry den p.angie.Neviem ani ako zacat pracujem ako opatrovatelka.Dostala som novu rodinu a nad ranom okolo tej tretej som pocula taky hukot ako niekto na poschodi vo svojej izbe bezi to bolo nieco strasne.Zobudila som sa a zasa to zacalo potom tisko sa otvorili dvere pocula som ako sa otvaraju skrine a naraz bolo velke ticho zacalo sa to priblizovat do mojej izby.Len som troska otvorila oci lebo som sa strasne bala a videla som ako lietanie v bielych satach a priblizovala sa to k mojej posteli.Bola to taka chuda siuleta a tie saty boli take biele ako slnko.A potom to zmizlo.

    • Ditillellabed HELLO 😀
      SORRY that I do not know English, the answer I gave to Google to translate the compiler. Thank you for your very kind koment 🙂
      Have a wonderful day 😀

  7. Ahoj. na tejto stránke som prvý raz. Všetko som si čítala a rozhodla sa, že sa podelím o to čo sa mi stáva v poslednej dobe.
    Neviem možno je to hlúposť, ale možno nie.
    Odpovie mi niekto?
    Keď si zmyslím na nejakého človeka, ktoý mi chýba a je napr, ďaleko. V ten deň ho stretnem, možno i o chvíľu čo som na neho myslela.
    Mávam zlé pocity, že sa niečo stane. A vždy sa niečo stane.
    Alebo keď sa má niečo stať zhodím v noci lampu, ktorú mám na nočnom stolíku.
    Naposledy ma pichalo v hrudi a stalo sa niečo v mojej rodine.
    Keď som mala asi dvanásť, zomrela mi babička. A prišla sa so mnou rozlúčiť. Videla som jej do tváre.
    Moja druhá babka videla dopredu veci a ja mám pocit, že mi to prenechala, vždy ma mala rada.
    A ešte sa mi stalo už dávnejšie, že som mala velmi silný pocit, zlý, zvieravý, ktorý toto všetko moje vnímanie odštartoval. Vtedy asi deň po tomto mojom pocite sa kamarátov kamarát obesil a ja som to v tej chvíli cítila. Pora´d mi či mám nejaký dar, alebo sa deje, pretože ja by som to chcela zistiť.

    • AJOOOJ EVICKA 😀

      ANO, MAS DAR … PRAVDEPODOBNE SI HO DOSTALA OD SVOJICH BABICIEK … VIEM, ZE NIE JE JEDNODUCHE S NIM ZIT, HLAVNE AK S NIM NEVIES PRACOVAT … NEBOJ VSETKO PRIDE SAME, VEKOM SA TI BUDU TVOJE DANOSTI ZOSILNOVAT. ALE AK CHCES, MOZES SA VZDELAVAT A ROZVIJAT SI HO. NENAPISALA SI MI KOLKO MAS ROCKOV…? ODPORUCAM TI, ABY SI SA V TEJTO VECI OBRATILA NA ANJELOV A ANJELSKU LITERATURU. A ODKIAL VLASTNE POCHADZAS? AK BUDES TRPEZLIVA, JA MAM V UMYSLE SI OTVORIT ANJELSKU SKOLU A PRAVE V NEJ BY SOM SA VENOVALA LUDOM AKO SI TY … NAJPRV POCHOPENIU … ROZVIJANIU DANOSTI … A SPRAVNEMU NASMEROVANIU …
      AK BY SI MALA ZAUJEM O PODROBNEJSIE INFORMACIE, KLUDNE MI NAPIS TU NA MOJOM BLOGU V TEME “PORADŇA”
      PRAJEM TI ZATIAL KRASNY DNIK Pááá ANGIE 🙂

  8. Dobry den angie, ja tiez zazivam kadeco a rada by som vedela co s tym. zacalo sa to pred nejakymi 7 rokmi rok po smrti mojej babicky som sa na nieco zobudila, neviem to popisat a odrazu som pocula vedla svojej postele ako sa niekto rozutekal, mali sme v izbe koberec, takze to bol taky suchavy zvuk, o den na to sa mojej mame zjavila nejaka postava vo forme hmloviny, takze co sa mi den predtym smiala na dalsi den sa uz nesmiala, toto si viem vysvetlit, ze by to mohla byt babicka, ale v roku 2008 v januari to uz byvam inde som sa zobudila v strede noci opat z nicoho nic a videla bielu hmlovinu, ktora ked som sa posadila na posteli sa rozplynula, sialena husacia koza mi naskocila. Minuly rok v novembri, cca 2 tyzdne po dusickach to bola v strede noci opat po mojom zobudeni cierna postava nieco ako v sutane oblecena a ako som otvarala oci videla som ako dava odo mna prec ruku, akoby sa ma predtym dotykala, no nic som necitila a samozrejme hned zmizla. neviem to v sebe stale spracovat, dost sa bojim. je to na jednej strane vzacny zazitok, no bojim sa toho, ze mi moze trebars ublizit. nemozem v noci poriadne spat, co sa odvtedy od posledneho zjavenia bojim. Co s tym, ako dalej?

    dakujem

    • AJOOOJ LENI 🙂

      ANO, LENI I TY MAS DAR … PRAVDEPODOBNE SI HO TAK TIEZ DOSTALA OD SVOJEJ BABICKY … (precitaj si prosim moju odpoved tu nad Tvojou, ktoru som pisala Evicke – to o vyuziti schopnosti, to plati aj pre Teba)… TAKZE MAM Z TOHO ZMIESANE POCITY, LEBO TIE PRVE HMLOVITE “ZJAVENIA” POCHADZALI ZO STRANY “DOBRA” – ANO, BOLA TO BABICKA, KTORA SA PRISLA NIE LEN ROZLUCIT ALE AJ NAD VAMI BDIE AKO OCHRANA. ALE VELMI MA ZNEPOKOJUJE TO “TEMNE ZJAVENIE” … TO NEPOCHADZA Z NASHO SVETA A U TEBA NEMALO CO ROBIT!!! TAKZE, ABY SOM SA MOHLA “TOMU POZRIET NA KOREN VECI”, PROSIM TA, ABY SI MI TO POPISALA PODROBNEJSIE … CI SI TOMU VIDELA OCI A AK ANO, AKEJ FARBY ATĎ… BUDEM SA TYM ZAOBERAT …. NAPIS MI O TOM CO NAJVIAC, ABY SOM TI MOHLA POMOCT ZBAVIT SA TEJ “TEMNEJ BYTOSTI”. ZATIAL TI PRAJEM KRASNY DNIK … Pááá ANGIE 😀

  9. Na tejto stánke som po prvý krát a som rada, že sú tu uverejnené príbehy. Veľa vecím ktoré si neviem vysvetliť som zažila aj ja. Ťažko sa s nimi vyrovnávam. Prvý zážitok: Zomrel mi strýko a mne sa sto kilometrov od jeho bydliska a bez toho, že by som o náhlej smrti vedela, roztrhol na tri časti náhrdelník. Neskôr som zistila, že presne v čase jeho úmrtia. Druhý zážitok : zomrel manželov brat a hodiny, ktoré nám daroval sa zastavili a nedajú sa opraviť. Vždy v opravovni hodín išli a doma sa nepohli. Tretí zážitok: ležala som v posteli smerom k oknu, na izbe zatvorené dvere. Počula som otvoriť dvere a niekto ma tlačil, aby som sa posunula ďalej a chytil ma za krk. Myslela som, že prišiel vnúčik, robila som sa, že spím, ale nevydržala som a zasmiala som sa. Otočila som hlavu, dvere boli zatvorené, deti spokojne spali v tretej izbe odo mňa. Štvrtý zážitok : Ležala som pri televízii, sama som bola doma, počula som otvoriť dvere, rýchlymi krokmi niekto prišiel ku mne a chytil ma za hlavu. Myslela som, že manžel si robí “srandičky”, ale zistila som, že v byte nikto nebol, dvere boli zamknuté a manžel ešte v práci. Piaty zážitok: Zaspávala som a zrazu som počula hlasné klopanie na nočný stolík. V byte nikto fyzicky nebol. Okrem toho sa mi stávalo, že som si nechala odokryté nohy a niekto mi ich prikryl paplónom, alebo som cítila, ako niekto pri mne dýcha, alebo ma oslovuje menom. Oslovila som kňaza, suseda a zdôverila som sa mu a žiadala nejaké vysvetlenie. Otázka : Vy tomu veríte ? ma vyviedla z miery. Som veriaca a verím, že existuje niečo medzi nebom a zemou, len nechápem prečo ma niekto “chodí strašiť”. Ako sa týmto “návštevám” mám ubrániť ? Vie mi niekto poradiť?

    • AJOOOJ ADELKA 😀

      POZORNE SOM SI PRECITALA TVOJE PISMENKA, TVOJE POCITY SU SPRAVNE A ANO, MAS DAR JASNOCITU I JASNOPOCUTIA, KTORY TI UMOZNUJE VNIMAT I POCUT DUSE (ZBYTKOVE ENERGIE).
      JA OSOBNE SI NEMYSLIM, ZE TA NIEKTO STRASI … A ANI TI NEHROZI ZIADNE NEBEZPECENSTVO … TO CO MAS DOMA, SU DUCHOVIA Z TVOJEJ RODINY … ( IDE O ZBYTKOVU ENERGIU RODINNYCH PRISLUSNIKOV, KTORI TA OPUSTILI). AK TI JE TO NEPRIJEMNE A CHCELA BY SI ICH PRITOMNOST U TEBA ELIMINOVAT, KLUDNE MI NAPIS TU NA MOJOM BLOGU V TEME “PORADŇA” A DOHODNEME SA NA VYRIESENI SITUACIE… ZATIAL TI PRAJEM KRASNY DNIK Pááá ANGIE 🙂

      • Angie, veľmi pekne ďakujem za reakciu, akosi som sa nedostala skôr na túto stránku a rada by som “prehodila” zopár viet. Dá sa ?

  10. Dobrý!chcela by som sa spýtať,pred rokom moj priatel mal autonehodu a neprežil to.Ťažko to znášám doteraz.každý den na neho myslím.stalo sa mi,že ked na neho myslím tak náš psík začne veľmi stekať a pozerá sa na miesto kde nikto nie je,niekedy ako šteká tak aj cúva.je to možné ,že náš psík vníma duchov?kým sme nemali psíka tak som cítíla také zvlašné teplo predtým som dačo také necítila.
    Dakujem

    • AJOOOJ DIDUS 😀 ,

      TAKZE … JE TO MOZNE, LEN MI TAM NESEDI TO TEPLO O KTOROM PISES, NAKOLKO AK IDE O STRETNUTIE S ENTITOV = DUCHOM, TAK JE TO TAKMER VZDY SPREVADZANE CHLADOM, VANKOM ALEBO NEJAKYM OZONOM – VONE, CI PACHU. A ANO, ZVIERATKA CITIA TO CO MY LUDIA NIE … VIES, JE MI LUTO, CIM SI PRESLA, ALE DAJ MU SLOBODU. TYM, ZE NA NEHO MYSLIS, VLASTNE HO TU PRIPUTAVAS A TYM MU UBLIZUJES, ON SEM UZ NEPATRI … DAJ MU VOLNOST …
      ALE TO NEZNAMENA, ZE NA NEHO NEMAS MYSLIET VOBEC, LEN BY TO NEMALO BYT TAK INTENZIVNE, LEBO PRAVE TA INTENZITA HO TU PRIPUTAVA… 😦
      ZATIAL LEN TOLKO K TVOJMU PROBLEMU…
      Pááá ANGIE 🙂

      • Ahoj!!!
        Ďakujem za odpoved!
        Podľa Teba on vie alebo cití,že na neho myslím?
        Viem,že to neni dobre pre neho,ale to sa nedá aby som ne neho zabudla.
        Ale ani to nechcem aby som mu ubližovala.

    • AJOOOJ DIDUS 😀

      TAKZE JE TO TAKTO, KED NA NIEKOHO VELMI INTENZIVNE MYSLIME, TAK MU VLASTNE ODOVZDAVAME URCITY IMPULZ = ENERGETICKU SPRAVU A TY HO PRAVE TOUTO VECOU DRZIS TU, CO NIE JE SPRAVNE, NEPATRI SEM – UZ NIE !!! A TYM SA ON TRAPI, NEMOZE ODIST V POKOJI NA MIESTO KAM PATRI, CIM NEVIE NAJST SVOJ KLUD. DAJ MU VOLNOST TYM, ZE NA NEHO UZ BUDES LEN SPOMINAT, ALE NIE TAK INTENZIVNE AKO TO ROBIS TERAZ.
      K TOMU LEN TOLKO, ZATIAL Pááá ANGIE 🙂

  11. ahoj vidim že tu su tiež ludia so zažitkami
    ak sa tu najdu ludia ktori maju skutočne problemy s duchmi alebo demonmi obratte sa na mna na moje stranke pomozem Vam …

    • AJOOOJ KEJO 🙂 ,

      VELMI MA TESI ZE SI SA U MNA UDOMACNIL, ALE NA MOJOM BLOGU NEPRIPUSTAM REKLAMU V TEJ PODOBE AKO SI JU TU UMIESTNIL … AK CHCES MAT REKLAMU NA MOJOM BLOGU, KONTAKTUJ MA NA 001ANGELS@AZET.SK alebo NA MOBILE – NAJDES SI HO V KONTAKTOCH.
      Pááá ANGIE 😀

  12. ahoj. Písala si, že sa mám obrátiť na anjelov a anjelskú literatúru.
    kde sa to dá kúpiť.
    Mala si pravdu. tie pocity vekom silnejú. A schopnosti sa rozvýjajú.
    Mohla by si mi nejako naznačiť čo mám robiť, alebo ako s tým pracovať?

  13. pred mesiacom mi zomrel otec a od vtdey pocujem divne zvuky.zacalo to na cintorine potom 2 krat doma(raz v kkuchiny raz v spalni)otazka-moze to byt duch mojhho otca????

  14. Prajem pekný večer,
    vašu stránku som si otvorila prvýkrát a myslím si, že práve tu nájdem pomoc. Mám 14-ročnú dcéru, ktorá pravdepodobne po svojej prababke zdedila dar. Babka už nežije, takže jej nik nevie odpovedať na jej otázky. V poslednej dobe čoraz intenzívnejšie vníma niečo, čo ona nazýva energiou alebo duchom. najskôr to iba vnímala takým pocitom, že sa jej roztočila hlava a podlamovali sa jej kolená. Hovorí, že niekedy to iba zacíti na jednom mieste a niekedy sa to s ňou v konkrétnej budove (napr. v knižnici) iba pohybuje, ale budovu to neopustí. Postupne to začala cítiť aj pri predmetoch. Hovorí “mami – z toho cítim niečo, to si neber so sebou”. Pokračovalo to tým, že pri niektorých ľuďoch cíti, že niečo nad nimi je, niečo sa ich drží. Vraj niekedy je tá sila veľmi intenzívna a niekedy je to veľmi slabé. Nevie či sú to duchovia, či je to len nejaká pozostatková energia. Posledné dni už ale začala u nás doma aj vnímať najskôr tmavé šmuhy a terz mi tvrdí, že už pár dní to vidí v rodičovskej spálni, raz to stojí pri dverách, raz to sedí v kresle. Občas to na ňu pozerá. Nevie to definovať, ale vie že je to žena. Manžel chodí na týždňovky a ja mám z toho dosť zlý pocit. Dcéra sa s tým snaží komunikovať, dáva otázky a občas jej to odpovedá napríklad pukaním v skini, neidentifikovateľnými zmukmi a najlepšie reagujú cez oheň sviečky. Dosť často páli v byte sviečky, má pocit, že keď niečo cíti, pomáha to.
    Dcéra má veľa otázok, na ktoré hľadá odpovede a tak sa chcem spýtať, či neexistujú nejaké kurzy, kde by ju naučili pracovať so svojim darom. Alebo Vás môže pravidelne “obťažovať” svojimi otázkami? Veľmi by ste nám pomohli.
    Vopred ďakujem

    • Mila Bianka prajem Vam krasny vecer 🙂

      Velmi ma potesila Vasa reakcia i Vasa dovera ktorou Ste ma poctili. Ano Vasa dcerka ma dar videnia i citenia entit, nemusite sa toho bat je to dar!!! Pravdou je, ze naozaj by bolo vhodne jej vedenie a ucenie a ja Vam v tom samozrejme velmi rada pomozem, kludne ma kontaktujte na mojom novom profesionalnom webe: http://www.anjeli-liecenie-vestenie.sk alebo anjeli.liecenie.vestenie@gmail.com
      Mam taky pocit, ze tou entitou u Vas je Vasa babicka, ktora odovzdala svoj dar vnucke, ale podrobnosti si povieme osobne alebo cez sukromie e-mailom … len sa mi prosim pripomente, aby som Vas vedela zaradit.

      S úctou ANGIE 🙂
      ————-
      Mgr. Janka Angel Payer – ANGEL´S
      http://www.anjeli-liecenie-vestenie.sk/

  15. mala som raz zli pocit … a nieco som stale pocula a to je vsetko co som zazila ………no este jedno ze pes ked som ho zavolala kumne a on sa postal no 😀 tp je secko

  16. taze neviem co to bolo ale asi pred rokom sa mi snival taky sen ze som bola v drahom dome vosla som do velkej hali a tam bol stol taky strasne honosny neviem ako to opisat na nom boli polozene vselijake dotykove mobili vzala som si iphone do ruky a zrazu som pocula ako niekto krici bola to zena ten hlas sa stale priblizoval k mojmu pravemu uchu zrazu som sa zobudila a na lavej strane mojej postele lezala zena mala blond vlasy a pozerala sa na mna bola oblecena v takom zlatom zupane pozerala som sa na nu ona na mna trvalo to asi minutu no cez celu tu minutu som necitila ziaden strach ani nic podobne a minuly mesiac som sa zobudila nato ze niekto klope nevnimala som to no otvorila som oci a ked som ich otvarala pocula som taky zvonec zazvonil 3 krat a ked som konecne uz mala otvorene oci uvidela som na mojom tigrovi ktory ma asi meter- je to hracka taka ozdoba sediet male dieta bol to chlapec a mal obleceny niejaky rolak s niejakymi obrazkami a dole bol taky cerveni strasne som sa zlakla ze to bol moj brat lebo v tu noc cestoval do ciech k otcovi na nasvtevu ale nebol…neviete co to moze byt? uz viac krat sa mi stali aj prihodi cez den no to by som tu pisala dost dlho

    • AJOOOJ LUBICA 🙂

      RADA BY SOM TI POMOHLA, NO NA TO POTREBUJEM POZNAT VIAC PODROBNOSTI – UJASNIT SI NIEKTORE FAKTY, LEBO TU SI TO ROZPISALA DOST ZMATENE … TOTIZ JE TU MOZNOST VIACERYCH ALTERNATIV PODLA TVOJHO POPISU A PRETO BY SOM SA RADA VYVAROVALA NESPRAVNEHO ZAVERU.
      PROSIM ABY SI MA KONTAKTOVALA BUD TELEFONICKY ALEBO PROSTREDNICTVOM E-MAILU..

      S úctou ANGIE 🙂
      ————-
      Mgr. Janka Angel Payer – ANGEL´S … +421 903 428 052
      http://www.anjeli-liecenie-vestenie.sk/
      anjeli.liecenie.vestenie@gmail.com

  17. Ahojte…
    ja tiez verim v duchoch ale taketo fotky a videá vie urobyt kazdi ked si spravne nastavy fotak alebo kameru. Ja som to tiez doteraz nevedela az kym mi to svagor neukazal… Samozrejme tymto nechcem povedat ze vase vydea su falosne ……..

  18. MILA ANGIE…..
    RADA BY SOM SA OD VAS NIECO SPITALA. MOJ PRIATEL UDAJNE MA DAR LIECENIA KTORIM HO OBDARIL KAMARAT KOMU ZATO MUSEL PLATIT. BOLI TO ZASVETENIA 1-2-3. K TOMU PANU CHODIA AJ LUDIA KTORICH LIECI A AJ MU PLATIA ZATO. JA VERIM V LIECENI LEN TO NECHAPEM PRECO ODNEHO ZOBRAL DOKOPI ASI 1000EUR . KEBY MAL TEN DAR MOHOL BY HO DAT AJ DRUHIM LUDOM? NIEJE TO LEN PODFUK KED ZATO PIAL AJ PENIAZE?

    • AJOOOJ MILA Ruzenka 😀

      TAKZE MOJA ODPOVED ZNIE: AK HO ZASVATIL DO REIKI, TAK ANO TOTO ZASVATENIE SA PLATI. ALE JE NUTNE SI DAT POZOR, KTO HO ZASVATIL, CI MAL NA TO OPRAVNENIE ATD… LEBO JE MNOHO PSEUDO-LIECITELOV … KTORI TO ZNEUZIVAJU … AJ JA TAKYCH POZNAM … NEMAJU ZIVNOSTENSKY LIST A PENIAZE SI “STRKAJU” DO VRECKA A NEPLATIA DANE … IDE O PORUSENIE ZIVNOSTENSKEHO ZAKONA – CIZE O PODVOD. AK NIE JE OFICIALNE REGISTROVANY AKO LIECITEL ZIVNOSTNIK, TAK NEMA NAROK NA PLATBU … POZOR NA PODVODNIKOV!!!

      S úctou ANGIE 🙂
      ————-
      Mgr. Janka Angel Payer – ANGEL´S … +421 903 428 052
      http://www.anjeli-liecenie-vestenie.sk/

  19. nooo ako pozerala som tu vasu stranku a no neviem – neviem ci to je normalne ze za jedno liecenie pitate 77eur. Ja netvrdim ze niekto nemoze mat schopnost liecit ale preco zato pitate peniaze????? Ked ja to dar od boha preco by ste ho nemohli rozdavat zadarmo????? Podla mna nikto nema pravo od niekoho pitat peniaze zato ze niekoho lieci nadialku, alebo zato ze si neco nabyflil o duchoch!!!!! Ja sama mam dar ktori tu teraz nebudem rozaberat , ale nikdy ked niekom pomaham nepitam peniaze , ALE CHODIM DO ROBOTY AKO KAZDY NORMALNY CLOVEK!!!!!

    • AJOOOJ MILA Ruzenka 😀

      ALE STE MA POBAVILI MILA RUZENKA … TAKZE AKO PRVE SA PROSIM NAUCTE PRAVOPIS A AKO DRUHE SA NAUCTE AJ POZORNE CITAT A TO NIE JE MYSLENE AKO URAZKA, LEN MOJA DOBRA RADA PRE BUDUCNOST, ABY STE NIKOHO NEOSOCOVALI … LEN TAK BEZ DOVODU!!!
      JA NEMAM ZIADNE LIECENIE V TAKEJ SUME, STE ZLE CITALI … TA SUMA SA VZTAHUJE NA CISTENIE, NALADENIE PRIESTOROV OD NEGATIVNYCH ENERGII A TO NIE JE VOBEC JEDNODUCHA PRACA … VYZADUJE SI AKO CAS, TAK VELA ENERGIE … A TO NIECO STOJI.
      K VASEJ NEVHODNEJ POZNAMKE CI PLATIT A CI NIE ZA SLUZBY LIECENIE A INE, LEN TOLKO … TOTO JE MOJA OFICIALNA CINNOST – CIZE PRACA, SOM ZIVNOSTNIK – AK NEVIETE CO T SLOVO ZNAMENA, SKUSTE SI NAJST PODROBNY POPIS – kliknite na tento link- http://www.praca-ako.sk/ako-zarobit-peniaze/zivnostnik/ … TU JE VYSVETLENIE…
      OKREM TOHO AK PISETE CI NIEKTO MA, ALEBO NEMA PRAVO NA ODMENU … VY PRACUJETE V PRACI ZADARMO? SKUSTE SI PRECITAT AJ STARY A NOVY ZAKON … TAM SA PISE ZE KED NAS STVORITEL LIECIL A POMAHAL LUDOM V NUDZI … DOSTAVAL AKO PLACU JEDLO, SATY ATD … TYM SOM CHCELA POVEDAT, ZE NA TEJTO ZEMI NIKDY NIC NEBOLO A ANI NEBUDE ZADARMO … KED DAVATE ENERGIU – napr.: V PODOBE LIECENIA … JE SAMOZREJME, ZE NA OPLATKU ENERGIU PRIJMATE – napr.: V PODOBE PENAZI ATD… ZAKONY PRIRODY I ZEME ZNEJU:

      *”NESUDTE A NEBUDETE SUDENI!!!”*
      **”PROSTE A BUDE VAM DANE!!!**
      ***”KED DAS AJ DOSTANES!!!***

      S úctou ANGIE 🙂
      ————-
      Mgr. Janka Angel Payer – ANGEL´S … +421 903 428 052
      http://www.anjeli-liecenie-vestenie.sk/

  20. Ahoj. Mám skúsenosti s duchmi…. je to mimochodom fajn stránka…. prvé som zažila keď som mala 7 rokov a teraz sa to opakuje…. No nenaháňa mi to strach. V prenajatom byte kde bývam sú noc čo noc divné zvuky… Presne to búchanie, sem- tam ako keby niekto po byte chodil…. všetky tieto zvuky sú tam väčšinou keď je u mňa môj priateľ. Napríklad sa mi vypínal aj plynový šporák sám od seba. Keď som nad ním spravila vietor handrou tak sa nevypol vôbec. Je to čudné… Mám neustály pocit že duchovia sú stále pri mne… Nech som hocikde…. ale nie zlý…. podľa mňa sú to deti…. No neviem prečo….

    • AJOOOJ MILA NATALIA 😀

      VELMI PEKNE DAKUJEM ZA POCHVALU, TESIM MA TO 🙂

      MNOOO TAZKO MOZEM ZAUJAT NEJAKY POSTOJ, MAM MALO INFORMACII … ALE NAOZAJ TO PRIPOMINA CINNOST DUCHOV … AK CHCETE VEDIET VIAC, BOLO BY VHODNE SI TO PREBRAT CEZ SKYPE FON ALEBO OSOBNE… KLUDNE SA MOZETE U MNA OBJEDNAT NA KONZULTACIU AK MATE ZAUJEM.

      S úctou ANGIE 🙂
      ————-
      Mgr. Janka Angel Payer – ANGEL´S … +421 903 428 052
      http://www.anjeli-liecenie-vestenie.sk/

  21. Ahoj,
    Tvoja stranka je super nemozem sa od nej odtrhnut.Tiez ma velmi zaujimju anjelikovia a duchovia.Mala som s priatelom fotoatelier a jeden den prisiel k nam chlapec a potreboval fotku na obciansky ,tak som ho odfotila.Ked som dala fotku do pocitaca priatel mi vravi ako si to fotila mas tam za nim tien.Tak som chlapcovi povedala nech sa postavi este raz.A zase tam bol ten tien,tak hovorim praitelovi skus to neajko vyretusovat.Aj tak spravil,ked fotku ulozil a znovu ju otvoril ten tien tam bol zas.Mam take neviem ci stastie ale ludia sa mi zdvoveruju,aj ked sa pozname len par minut a chlapec mi povedal ze pred pol rokom mu zomrela mama.Vtedy ma hned napadlo ze to je asi ona na tej fotke.Este mam jednu prihodu fotila som svadbu a v kostole som fotila novomanzelov ,sedeli a chcela som spravit fotku trochu taku umelecku, odfotit ich, ze oni budu v pozadi rozmazani a v popredi plamienky dvoch sviecok.Podarilo sa ale na fotke boli tri plamienky sviecky a nie dve.Neviem preco.Ked som bola mala vzdy vecer v urcitu hodinu som pocula hrat na husliach niekoho,opakovalo sa mozno dva roky a ked som o tom povedala mame ta mi povedala ze co si vymyslam a od vtedy som to uz nepocula.Ked mi zomrel krstny otec ,den predtym som v izbe ale iba v jednom mieste citila jeho vonavku a prebehlo mi hlavou krstny sa prisel so mnou rozlucit.A na druhy den mi mama volala ze krstny zomrel.Prosim povedz mi ci su to duchovia.A posledna vec viem ze pisem vela ale nemam okolo seba ludi ktorym by som sa vyrospravala velmi sa bojim prechadzat vecer.Ked ma priatel vytiahne na vecernu prechadzku ja pridem vzdy strasne unavena.Ja ked sa vecer prechadzam stale mam pocit ze za mnou niekto chodi,jeden krat sa mi stalo ze sme sa pohadali na prechadzke lebo ja som citila ze niekto je za nami a nas sleduje az som chitila triasku a museli sme sa vratit.Mozes mi povedat preco sa bojim chodit vecer vonku,tento pocit mam asi uz od mojich 14 rokov .Teraz ked to pisem sa mi trasu ruky.Mam este par zazitkov ale asi neskor.Moc ti dakujem, aj za stranku ktoru mas a ze som sa mohla trochu vyrozpravat.

  22. roku 1978 sme sa presťahovali do ameriky do prasačej štvrti….rozprávalo sa,že tu niekedy žili len svine a chodil sem raz za rok farmár im umyť piču…jedného dňa ked som bola sama doma,našla som jedny dvere,ktoré tam pred tým nikdy neboli….rozhodla som sa,že tam pojdem pozrieť…snažila som sa z celých síl,ale dvere nešli otvorit….chytýla som lopatu a odjebala klučku,ale dvere ajtak nešli otvoriť…neskor som zistila,že su dojebané panty…tak som chytila kladivo a rozjebala celé dvere,ked som došla do vnutra,videla som všade prasačie chlpy a povešané hurky na stene a dokoca aj na okne…všade sama krv a klobása….bolo mi to divné,ved prasatá tam nežili ž roky :O
    …ako som sa otáčala,že idem vyvenčiť mojho vyjebaného psa,medzi dverami stál muž….mal na sebe monterky,rozjebanu vzorovanu košelu,bagandže a klobuk…prišiel s krompáčom,s takým ako ked sa prehrabávaju hovna v stajni …spýtala som sa ho,že kto je..ale odpovedal mi iba jedným slovom..som farmár!…utekala som za mamou,ale ked došla žiadne dvere tam neboli…za chvílku matka zavolala policajtov aby zistili o čo vlastne ide….policajt mi povedal,že farmár už dávno zomrel a došiel si pre svoje hurky,ktoré zabudol na trhu predať :O

  23. Ahoj. Neviem, stáva sa mi, že počujem v izbe hodiny byť aj keď tam žiadne nemám – v noci. mám sny, ktoré sa niekedy vyplnia. Samozrejme len tie zlé.
    Nejaký čas som si myslela, že mi padá lampa sama, po čase som zistila, že ju v noci zhadujem sama – vtedy sa vždy niečo stalo, vo svete, ale aj medzi priateľmi.
    Raz keď som bola na dovolenke som mala zvláštny pocit. Bola som pri vode sama ale počula som dupotanie smerom ku mne, keď som sa lakla a povedala kto tu je, prestalo to, ale mala som pocit, že nie som sama, Neskôr som zistila, že sa na tom mieste niekto utopil.
    čo si o tom myslíte? Poradte mi.

  24. ahojte.mne ked zomrela babka tak mi bratranci a sesternice vraveli ze poculi ako niekto chodi po plavajucej podlahe ,potom sa im snivalo o babke . a jednemu mojmu bratrancovy sa snilo ze mu zacal zvonit mobil a ked zdvihol tak s nim hovorila babka a potom sa to samo zrusilo a zacalo hrat babkymu najoblubenejsiu piesen CIERNA MADONA a este vela, vela prihod a mne sa stalo to ze som bola na pocitaci

  25. Ahoj Angie.Nedavno zomrela mojej snubenici maminka a pred dvoma dnami sa o polnoci otvorily dvierka na sekretari ktore drzala gumicka.Znamena to nieco ked sa to este nikdy nestalo?

    • we were likely to elect someone about whom little is known. Who does that describe even more than Obama? Palin, of course.The GOP put the meme out there, and you bit.I wish you’d spend some attention on the phenomenon of Palin. In a few months, she goes from little-known governor of a liuole-ptptlated state to the future of the Republican party. Why? How?Who is Palin, really?

  26. Videl som čiernu postavu v mojej izbe noci, dosť som sa zlakol a tak trošku som sa mu aj prihovoril a potom zmizol…Bol dosť vysoký a zahnal sa na mňa 😦 Stalo sa mi to pred pol rokom, predvčerom mi kamarátka povedala, že zamnou vižaruje zlo…Ale ja si myslím, že som dobrý človek, neubližujem a nerobím nič zle…

  27. Zdravím….chcel by som sa spítať či mal niekto taký podobný zážitok:
    Bolo to ked som chodil da 5 triedy na zakladnu školu, ležal som v posteli a čítal som si knihu(musel som)asi po hodinke sa mi zdalo že sa svetlo nejak rozžiarilo…. bol som ešte hlupi a myslel som si že to je niečo s elektrinou…ale ked som pozrel do izby bol tam….postaba bola moc dobre vidieť hlavne vrchna časť…nohy mu neboli vidieť….bol cely biely a myslim si že to bol muž…videl som ho zozadu a ked som sa nan pozeral on tak pootočil hlavu dostrany a zmyzol……ludia ja som tri hodiny nepohol ani prstom lebo som sa tak bál…až potom som dostal odvahu a utiekol som z izby….Prosim vas mal niekto s nim tu česť???? Neviem čo si otom mám myslieť a chcel by som vedieť čo tam chcel …. dlho som nad tím premyšlal a lutujem že som nan neprehovori…asi by som sa posral keby mi odpovedal:-) ale bol by som pokojnejší…..Teraz často mavam take pocity ako pred tím ked sa mi ukazal….myslím si že je stale somnou…..niekedy si myslím že ovplivnuje moje rozhodnutia napr. nedavno som si to hnal v aute 120 cez obec.. predomnou bol asi 500 metrou most kde sa vojdu lentak tak dva osobaki a nieje vidieť či niečo ide v protismere..dostal som ten pocit (taka nevolnosť akokeby a zbystrenie zmyslov a take niečo ako nakopnutie myslenia) a strašne nutkanie zastaviť auto….spomalil som len a z mostu sa virutil nakladiak s drevom..hnal si to tieš poriadne a asi by som na ten most vbehol a on domna( nemal by som šancu).Neberiem to ako nahodu . odvtedy sa mi niekedy snivaju sny ktroe sa potom deju a nedaju sa nijak zvratiť ale raz sa mi to podarilo a s “duchom” akoby som stratil to spojenie…dlho mi nedal vedieť o sebe …neviem či som ho tím odohnal , ved to bol len detail…..asi zniem hlupo ale chcem sa s ním stretnuť a spítať sa ho čo odomna chcel.

  28. Ahojte Rozhodla som sa podelit o svoje zazitky Ked som raz vracala z poobednej smeny prisla som domov a sedela som na gauci a zrazu sa z nicoho nic zacali triast a vlnit dekoracky na okne pocula som hlasy strasne som sa bala sedela som ako zmeravena potom som otvorila dvere a kricala som aby to vyslo von a po chvili nastalo ticho.Ked so to rano vyrozpravala mame tak mi povedala,ze to prislo so mnou z prace. Vzdy sa mi snivaju zuby ked niekto ma umriet.Ked so spala zrazu som sa prebudila a citila som ,ze niekto sedi na mojej hrudi nemohla som som dychat nemohla som prehohovorit je to hnusny pocit stalo sa mi to 2-krat a dalsi krat sa mi stalo znova spala som na boku otocena ku stene a pocula som kroky po schodoch zrazu som citila som ruku okolo mojho krku a tahalo ma to dole z postele nemozem nikdy nic povedat neda sa mi rozpravat je to hnusny pocit.Verim,ze duchovia ziju medzi name.Moja babka ma tiez vela zazitkov ked jej zomrela sestra tak ju bola pozriet babka byvala sama v dome.Raz vecer lezala v posteli ked pocula,ze niekto klope na verandu,potom pocula,ze niekto otvara dvere pocula vela hlasov.Ked vstala z postele nikto tam nebol.Dedko zomrel na kolajnicach presiel ho vlak ked isiel do prace .Kolegovia z prace ho videli kracat po kolajnicach a kricali na neho,ale on uz bol mrtvy to bol iba jeho duch ,ale jeho kolegovia nevedeli co sa stalo.Po smrti sa bol rozlucit so svojou dcerou ona sa v noci prebudila a videla bielu postavu stat pri jej posteli citila dotyk ruky potom odisiel.

  29. Moja dcera ma 13 rokou už niekolko mesiacou vidi ducha dozvedeli sme sa to nahodou je to konkretny clovek blondina zo zelenymi ocami nikoho nam nepripomina najprv to bola zena potom muz a teraz konkretne zena. Moc o tom nechce hovorit zhorsili sa jej znamky v skole vidi to stale spi dobre vravi jej to to nesmies urobto tak to nema byt nevie sa sustredit ubija ju to viete mi niak poradit dakujem

    • admin pisze:Sed condimentum hendrerit velit, sed gravida ipsum suscipit at. Proin scelerisque hendrerit dolor vel ultricies. Aliquam tempus dignissim lacus sed petnellesque.

  30. Mam jeden problem.zaoberame sa bielou magiou a odkedy sme vyhadzovali vsetky stare veci z bytu po nekom zeby vyhodit negativnu energiu z bytu,tak potom o 2,3 rano cujem buchanie nohou pred schodami asi 5,6krat.Neviem co to znamena?Ako keby malo to vadilo.A po dalsie ked svieckou odhanali sme z bytu svojho tiez tu negativitu tak tak isto bolo pocut o 3rano buchanie.Viete poradit komu to vadi?Pochybujem ze susedia,myslim ze zatym je nejaky duch,no mozte poradit?Dakujem

  31. Dobry den p.angie.Neviem ani ako zacat pracujem ako opatrovatelka.Dostala som novu rodinu a nad ranom okolo tej tretej som pocula taky hukot ako niekto na poschodi vo svojej izbe bezi to bolo nieco strasne.Zobudila som sa a zasa to zacalo potom tisko sa otvorili dvere pocula som ako sa otvaraju skrine a naraz bolo velke ticho zacalo sa to priblizovat do mojej izby.Len som troska otvorila oci lebo som sa strasne bala a videla som ako lietanie v bielych satach a priblizovala sa to k mojej posteli.Bola to taka chuda siuleta a tie saty boli take biele ako slnko.A potom to zmizloProsim ta pomoz mi bojim sa.S pozdravom Betka

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s